Prínos ministra vnútra k boju so šikanou
Narastajúce násilie na školách, ale vlastne všade v spoločnosti, ide jednoznačne na vrub spôsobu, akým je riadená, a ľudí, ktorými je riadená. Minister vnútra je v tomto vzorový príklad.
Popri jeho bežnom prínose sa ešte aj snažil zneužiť tragédiu v Staškove na oddialenie odvolávania Tarabu.
Čo už viac môžeme od neho chcieť? Je to len ďalší z radu príkladov, keď sa zodpovednosť za zlyhania prenáša na tých, ktorí by mali chrániť.
Namiesto systémových riešení a prevencie sa problémy odsúvajú na vedľajšiu koľaj. Násilie v spoločnosti pritom nie je abstraktný jav, ale má konkrétnych aktérov a konkrétne dôsledky.
Boj so šikanou si vyžaduje dôslednosť, odbornosť a ochotu konať. Ak namiesto toho prichádzajú len gestá a politické kalkulácie, výsledok sa nedostaví.
Prínos ministra vnútra k tejto oblasti tak ostáva predovšetkým v rovine sľubov, ktoré sa míňajú účinku. Šikana sa medzitým šíri ďalej a obete zostávajú bez pomoci.
