Vláda zvoláva bezpečnostnú radu, ruské hrozby nebudú prioritou
Vláda po dlhom čakaní v tichosti zvoláva bezpečnostnú radu, ktorá sa uskutoční 7. októbra. Podľa zverejneného programu nejde o reakciu na množiace sa bezpečnostné incidenty, ale o bežné zasadnutie.
Len koncom augusta bola v Prešove zmarená sabotáž na dronový závod v Haniske. Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung navyše prišiel minulý týždeň s informáciou o skupine napojenej na ruskú vojenskú rozviedku GRU, ktorá mala operovať zo Slovenska a mala stáť aj za útokom v Prešove.
Expert varuje pred podceňovaním situácie
Podľa bezpečnostného experta Domiciána Zahorjana z NEST Institute, ktorý pôsobil na Centre boja proti hybridným hrozbám pod ministerstvom vnútra, ide o úplné podcenenie situácie.
„To, že sa bezpečnostná rada schádza až viac ako mesiac po zmarenom útoku na závod v Haniske je zarážajúce. Ukazuje to, akú nízku prioritu prikladá vláda bezpečnosti v čase, keď Rusko stupňuje hybridnú vojnu proti EÚ vrátane Slovenska,“ hovorí Zahorjan.
Pre porovnanie pripomína, že keď v marci 2024 došlo k teroristickému útoku pri Moskve, bezpečnostná rada sa mimoriadne zišla už tri dni po ňom. „Na útok v Rusku teda reagovala do troch dní. No k podozreniu, že na našom území pôsobila bunka ruskej vojenskej rozviedky GRU, ktorá plánovala útok na fabriku, pri ktorom mohlo dôjsť k stratám na životoch, sa schádza až potom, čo na to upozornili zahraničné médiá.“
Správy o bezpečnosti s oneskorením
Vo zvyšných šiestich bodoch programu sa vláda mieni venovať bežnej agende. Jej súčasťou bude aj predstavenie správ o bezpečnosti Slovenska za rok 2025, a značne oneskorene aj za rok 2024.
Zahorjana najviac zarazilo, že vláda ide až na začiatku októbra 2026 prerokovávať správu o bezpečnosti za rok 2024. „To absolútne nereflektuje rýchlo sa meniacu situáciu, v ktorej sa nachádzame v súvislosti s ruskou agresiou proti Ukrajine. Je to len ďalší smutný dôkaz až ako nízko v prioritách vlády sa bezpečnosť dostala,“ upozornil.
Za predchádzajúcich vlád Ľudovíta Ódora, Eduarda Hegera a Igora Matoviča boli zverejňované podstatne skôr. Správa o bezpečnosti za rok 2022 bola schválená cez leto 2023, správa za rok 2021 cez leto 2022, a správa za rok 2019 začiatkom septembra 2020.
Rusko sa v správach nespomína ako hrozba
V oboch dokumentoch – 30-stranovom za rok 2025 aj 21-stranovom za rok 2024 – sa Rusko spomína len minimálne, a nikdy nie ako hrozba. Kľúčové slová ako „Rusko“ či jeho skratka „RF“ sa v oboch objavujú takmer výlučne v súvislosti s plynom, ropou a jadrovým palivom.
O ruskej vojne proti Ukrajine sa hovorí bez akéhokoľvek pripomenutia, že agresorom a iniciátorom útoku je Moskva. Aj v časti, kde správa spomína nízko pravdepodobné riziko použitia jadrovej alebo taktickej jadrovej zbrane na území Ukrajiny, neuvádza, kto by ju mal použiť.
Správa za rok 2025 napríklad eviduje drony nad spojeneckými štátmi aj vlnu sabotáží v Európe, ktoré európske vlády a tajné služby pripisujú Moskve. Slovensko ich pôvodcu však neuvádza ani raz.
Paradoxne, jedinou vecou v súvislosti s Ruskom, ktorú výslovne označuje za ohrozenie pre energetickú bezpečnosť Slovenska, sú snahy Európskej komisie o úplný zákaz dovozu ruskej ropy a plynu.
Ako komentuje Zahorjan: „Hrozbou podľa správy teda nie je Rusko, od ktorého sme na sto percent závislí v jadrovom palive, ale EÚ, ktorá by nás z tej závislosti chcela dostať.“
Chýbajúca zmienka o dezinformáciách
V oboch dokumentoch viditeľne nie je žiadna zmienka o dezinformáciách. Slovensko pritom patrí medzi krajiny najviac náchylné veriť konšpiračným teóriám, s mimoriadne nízkou dôverou v tradičné médiá a výraznou aktivitou proruských aktérov.
Správa za rok 2025 hovorí v kapitole o hybridných hrozbách namiesto toho len o kyberútokoch, AI, migrácii či „nízkej úrovni digitálnej gramotnosti časti pedagogických a nepedagogických zamestnancov“. Ako hlavnú hybridnú hrozbu z pohľadu krajov uvádza kyberšikanu.
„Kyberšikana je reálny problém, ale nie je to hybridná hrozba v zmysle, v akom ten pojem používa NATO a EÚ,“ hodnotí Zahorjan.
Netradičné témy v správach
Obe správy navyše rozoberajú aj pomerne netradičné témy, ktoré podľa experta „nemajú nič spoločné s bezpečnosťou Slovenska“. Majú napríklad kapitolu „Historická pamäť“, kde sa opisujú oslavy 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Piešťanoch alebo vojenská prehliadka k SNP.
Spomínajú sa tam aj politické naratívy: napríklad že vojenská pomoc Ukrajine „umelo predlžuje konflikt“, alebo že predchádzajúce vedenie ministerstva obrany „nemalo dostatočný dôraz na národné záujmy“.
Naopak, čo by expert vyzdvihol, je to, že správa za rok 2025 otvorene priznáva, že niektoré inštitúcie nezvládli verejne komunikovať kybernetické útoky. „Otvorene konštatuje aj dlhodobý nedostatok bezpečnostne preverených ľudí vo vysokých štátnych funkciách, ktorý podľa správy zhoršuje schopnosť štátu reagovať na krízy,“ uzatvára Zahorjan.
