V osadách fungujú jednoduché riešenia, na štátne dotácie však najchudobnejší nedosiahnu
Slovenské osady narážajú na slepé miesto štátnych dotácií aj európskych politík. Kým úrady merajú zraniteľnosť rodín podľa oficiálnych účtov za elektrinu či plyn, v segregovaných lokalitách ľudia často nemajú zmluvy, dodávateľov ani základné prípojky. Výskumníci z iniciatívy RESDI však ukazujú, že funkčné riešenia existujú – len musia vychádzať priamo z terénu.
Jedným zo zakladateľov iniciatívy je Jakub Csabay z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK. Upozorňuje, že príchod nového európskeho systému ETS2 – spoplatnenia emisií, ktoré domácnostiam zdražia plyn, uhlie na vykurovanie aj pohonné hmoty – hrozí ďalším prehĺbením rozdielov medzi segregovanými komunitami a zvyškom spoločnosti.
Európska únia síce ako záchrannú sieť vytvorila miliardový Sociálno-klimatický fond na zateplenie či kompenzáciu vyšších účtov, no bez zmeny pravidiel hrozí, že najchudobnejšie rodiny pre byrokraciu a chýbajúce papiere opäť nedostanú ani cent.
Pre štát sú neviditeľní
„Štát meria energetickú chudobu podľa toho, aké percento zo svojho oficiálneho platu rodina zaplatí za energie. V segregovaných osadách však narážame na takzvanú neformálnu energetickú chudobu,“ vysvetľuje Csabay.
V praxi to znamená, že rodiny nemajú pracovné zmluvy, zmluvy s dodávateľmi energií a vody a mnohokrát ani fyzickú elektrickú či vodovodnú prípojku. Keďže pre štátne tabuľky neexistujú, nemôžu sa uchádzať o žiadnu oficiálnu pomoc či dotácie. Spadajú tak do sivej zóny neformálnych dohôd, úžery a v zime zostávajú odkázaní na nebezpečné kúrenie mokrým drevom či plastovými fľašami v improvizovaných peciach.
Dôsledky sú pritom tragické – príkladom je osada Mašličkovo pri Luníku IX, kde vyše 255 obyvateľov žije v 55 improvizovaných chatrčiach bez vody, elektriny a plynu. Absencia bezpečných prípojok vedie k tomu, že rodiny v zime vyhrievajú drevené búdy improvizovanými kachľami a otvoreným ohňom.
Stačí neopatrnosť alebo iskra a obydlia z ľahko horľavých odpadových materiálov ľahnú popolom v priebehu pár minút, čo v osade už opakovane vyústilo do tragických požiarov so stratami na ľudských životoch, vrátane malých detí.
Bežné opatrenia sú príliš drahé
V roku 2022 spravili výskumníci Jakub Csabay a Viktor Teru v rámci iniciatívy RESDI a organizáciou Priatelia Zeme-CEPA hĺbkový energetický audit obecnej sociálnej bytovky na košickom sídlisku Luník IX. Vtedy prišiel prvý šok.
Ukážková „zelená“ rekonštrukcia – teda hrubé zateplenie, nové okná, tepelné čerpadlá a solárne panely jednej bytovky – vychádzala na viac ako milión eur bez DPH. To je suma, ktorá v tom čase prevýšila celoročný rozpočet celého Luníka IX (približne 700-tisíc eur). Samospráva si pri nízkych príjmoch a nezamestnanosti obyvateľov nemôže vziať úver, pretože by musela zdvihnúť nájomné na úroveň, ktorú by rodiny nedokázali platiť a bytovka by rýchlo skončila v dlhoch.
Riešenia napriek tomu existujú, len musia vychádzať z terénu. Csabay a Teru založili RESDI v čase energetickej krízy v roku 2022 s cieľom priniesť odborné energetické zázemie priamo rómskym samosprávam. Kľúčovými partnermi sa pre nich stali priamo rómski starostovia na Luníku IX či v Ostrovanoch.
Práve v teréne sa naplno ukázalo, ako štátne definície míňajú realitu. Úrady totiž rátajú výdavky na energie ako percento z oficiálneho príjmu. Lenže keď rodina nemá zmluvu s dodávateľom energií alebo žije bez prípojky, štát ju v štatistikách nevidí.
„Definíciu energetickej chudoby na Slovensku stále iba hľadáme. Z našej praxe však jednoznačne vyplynulo, že práve neformálna energetická chudoba je tá najzávažnejšia, hoci z oficiálnych štátnych meraní úplne vypadáva,“ tvrdí Csabay.
