Hlas padá mimo parlamentu, reštart je sci-fi a prečo to môže byť pre ľavicu dobrá správa
Hlas získal v poslednom prieskume 5,9 percenta. Päť percent pre Hlas v prieskumoch už nie je len hypotetickou otázkou, ale realitou, ktorú strane nadelilo najnovšie meranie agentúry NMS Market Research.
Hlas, ktorý mal byť civilizovanou tvárou slovenskej ľavice a alternatívou k prehnitému Smeru, ničí vlastná beztvarosť a tieň Roberta Fica. Pre slovenskú politiku to však otvára priestor na opätovné uvažovanie o modernej sociálnodemokratickej strane.
Ide zatiaľ o októbrový prieskum prvej zo štyroch relevantných agentúr, v ktorom Hlas pre metodiku zohľadňujúcu aj jadro voličov, pevnosť voľby a zvažovanie alternatív tradične vychádza s nižším ziskom než v iných meraniach. Trend poklesu je však jasný a viditeľný vo všetkých prieskumoch. Navyše oslabenie pevnosti voľby a samotného jadra sa v iných typoch meraní prejavuje až neskôr.
Ak teda Hlas nič zásadné v najbližších mesiacoch neurobí, možnosť, že sa prepadne pod hranicu voliteľnosti, je vysoko pravdepodobná.
Štrukturálne problémy Hlasu
Hlas má totiž niekoľko „štrukturálnych” problémov, ktoré mu súčasná politická situácia ani nedovoľuje vyriešiť. Napriek úpornej snahe Erika Tomáša, ministra sociálnych vecí, len ťažko drží étos sociálnej strany. Tu je silno a neochvejne etablovaný Smer. Navyše voličovi, ktorý politiku vníma väčšinu času povrchne, je ťažké rozlíšiť, kto je strojcom tých pár opatrení, ktoré majú akože pomôcť zmierňovať sociálne dosahy.
Najmä keď vlajkové témy Hlasu – energopomoc a 13. dôchodok – stále drží Robert Fico.
Ani zostrenie jazyka – protiimigrantského (Šutaj Eštok) či protirómskeho (Tomáš) – strane neprospelo. Umiernenejší voliči odišli, a aj keď sa zvyšok jadra Hlasu zradikalizoval a dnes je na nerozoznanie od Smeru, sklamanie z výkonu vládnutia týchto voličov posiela k Republike. Kým ešte v prvom roku vládnutia bol Hlas skôr stredová strana s európskym príklonom, dnes je na nerozoznanie od zvyšku národnokonzervatívneho spektra.
Väčšina voličov už dokáže rozlíšiť, že Raši, Tomáš, Žiga, Saková a ďalší, ktorí roky reprezentovali Smer, patria k inej partaji. Avšak výkon väčšiny skupiny (azda s výnimkou Druckera a Tomáša) je taký neviditeľný, že nemá šancu akokoľvek zarezonovať. Stačí, že sa raz za čas vedľa nich postaví Fico, a zmätenie je dokonané.
Namiesto Šutaja Eštoka
A napokon je tu Matúš Šutaj Eštok. Aj keď niektorí oceňujú jeho žoviálnosť a kvality v osobnej komunikácii, jeho výkon ako ministra aj ako predsedu strany je taký tragický, že ťahá celý Hlas mimo parlamentu. Neúspešné ťaženie voči čurillovcom, početné kauzy ako letenky či kamery každotýždenne umocňujú pocit babráctva, ktorý nesie.
Hlas je už dlhšie zrelý na výmenu predsedu a je to jeho jediná šanca na resuscitáciu. Časť strany by si vedela predstaviť na čele Richarda Rašiho, ktorý sa však do vedenia nehrnie.
