Francúzsky deficit otriasol trhmi v eurozóne
Francúzska vláda predstavila 1. októbra návrh rozpočtu na rok 2027 s deficitom päť percent HDP. Finančné trhy reagovali značne nervózne. Už v nasledujúci deň dosiahol rozdiel výnosov desaťročných francúzskych a nemeckých dlhopisov 150 bázických bodov, najviac od konca roka 2011.
Úroky na francúzskych dlhopisoch sa priblížili k piatim percentám. Začiatkom tohto týždňa sa situácia mierne upokojila, no 6. októbra bol úrok stále 4,72 percenta.
Slovensko dnes platí za dlh menej ako Francúzsko; tohoročný aj plánovaný deficit sú tiež o niečo nižšie. Problémom je, že zatiaľ čo Paríž má aspoň plán konsolidácie, slovenský minister financií sa snahy o zníženie deficitu pod tri percentá vzdal.
Čo sa deje vo Francúzsku
Francúzsky deficit má budúci rok klesnúť z tohoročných 5,4 percenta na päť percent, pod tri percentá má byť v roku 2029. Asi 60 percent konsolidácie tvoria škrty vo výdavkoch; zvyšok má zabezpečiť zvyšovanie príjmov.
Problémom je rast nákladov na financovanie dlhu – k splatnosti sa blížia dlhopisy vydané počas covidovej a energetickej krízy. Rastú aj náklady na úroky. Kým v tomto roku to bolo 62,6 miliardy eur, v budúcom to bude 72,9 miliardy.
Hoci je francúzsky dlh nižší než napríklad taliansky či grécky, investori účtujú krajine najvyššiu rizikovú prirážku v eurozóne. Dôvodom je politická neistota spojená s budúcoročnými prezidentskými voľbami.
Čo to znamená pre Európu
Francúzsku zatiaľ nehrozí „dlhová kríza“. Po štátnych dlhopisoch je dopyt; len 1. októbra ich predalo za 12 miliárd eur. Neistota sa však preliala aj na ďalšie trhy, keďže investorov čoraz viac znepokojujú verejné financie v Európe.
Navyše, experti v tomto momente neočakávajú zásah Európskej centrálnej banky. Jej hlavnou starosťou je teraz zabrzdenie inflácie, preto netreba očakávať intervenčné nákupy dlhopisov.
Inflácia v eurozóne vyskočila v septembri na 3,8 percenta, čo je výrazný nárast oproti augustovým 3,2 percentám. Najviac sa pod neho podpísali energie (18,8-percentný medziročný rast). Jadrová inflácia, očistená od energií a nespracovaných potravín je 2,5 percenta, teda mierne nad augustovými 2,4 percentami.
Krátke porovnanie so Slovenskom
Tohtoročný slovenský rozpočtový deficit je nižší ako francúzsky. Nižší, hoci menej výrazne, je aj budúcoročný plán. Lenže zvyšok porovnania je už pre nás menej pozitívny.
Francúzska vláda plánuje deficit znižovať, naša sa ho chystá zvýšiť. Francúzsko má plán, kedy ho dostane pod trojpercentný limit (hoci presunutý z 2027 na 2029). Slovensko síce takýto formálny plán má (posledný dátum bol 2028), no najnovší návrh rozpočtu z 5. októbra už v trojročnom horizonte pokles pod tri percentá neobsahuje. Minister Kamenický zároveň uviedol, že v súčasnej situácii nie je možné stlačiť deficit na takúto úroveň.
K tomu môžeme pridať porušovanie ústavných pravidiel o dlhovej brzde vládou a výrazné uvoľnenie fiškálnych pravidiel pre rozpočtové provizórium, ktorá koalícia presadila v parlamente.
Ako to spolu súvisí
Slovenská agentúra pre riadenie dlhu sa nedávno chválila, že sa jej podarilo predať desaťročné dlhopisy s nižším úrokom ako majú francúzske. Fakticky to sedí. Lenže naše absolútne náklady rastú. Úrok na slovenských dlhopisoch je najvyšší za takmer tri roky.
Okrem toho, požičiavame si na rovnakom trhu ako Francúzsko. Ak by sa francúzska nervozita rozšírila do celej eurozóny, zdraželo by aj refinancovanie slovenského dlhu a cez výnosy štátnych dlhopisov aj hypotéky a firemné úvery. O to viac vtedy pocítime negatívne dopady zlého stavu našich verejných financií.
Zuzana Múčka z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že posledné tri roky sme z hľadiska konsolidácie rozpočtu premrhali a pri terajšej trajektórii smerujeme k defaultu. Okrem toho, keď príde ďalšia kríza, nebudeme mať fiškálny priestor na tlmenie jej následkov, upozornila Múčka na konferencii euBrief fórum: Konkurencieschopnosť 2026.
Čo bude nasledovať
O rozpočte bude francúzsky parlament rokovať počas októbra. Hlasovanie je naplánované na 17. novembra.
O návrhu slovenského rozpočtu na rok 2027 rokuje Národná rada od dnešného dňa. Schvaľovanie sa očakáva na budúci týždeň. Vzhľadom na obchádzanie pravidiel rozpočtovej brzdy môže rozpočet skončiť na Ústavnom súde.
