Kurikulárna reforma prináša do tried viac aktivity a nápadov
Kurikulárna reforma sa podľa školských inšpektorov začína prejavovať priamo vo vyučovaní, žiactvo sa učí aktívnejšie a učitelia prichádzajú s inováciami.
Ako informovala hovorkyňa Štátnej školskej inšpekcie Katarína Matejková, monitoring na 22 základných školách zapojených do nového kurikula ukazuje menej pasívneho počúvania, viac spolupráce, objavovania a riešenia problémov.
Inšpektori vykonali 265 hospitácií v 3. ročníkoch. Na väčšine hodín boli žiaci aktívne zapojení do učenia, využívali bádateľské, zážitkové či projektové aktivity a tímová práca bola bežnou súčasťou vyučovania. Väčšina žiakov dokázala prekonávať prekážky a chybu vnímala ako príležitosť na zlepšenie.
„Najdôležitejšie je, že zmenu už vidíme priamo v triedach. Deti nie sú iba prijímateľmi informácií. Viac spolupracujú, hľadajú riešenia, objavujú a premýšľajú nad tým, čo sa učia. Na školách, ktoré sme sledovali, sa ukazuje, že reforma nezostala iba na papieri, ale reálne mení spôsob vyučovania,“ vraví hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.
Štátna školská inšpekcia realizovala v školskom roku 2025/2026 dva inšpekčné výkony. Pri prvom sa sústredila na implementáciu reformy v 22 základných školách, ktoré sa už v roku 2023/2024 medzi prvými zapojili do vzdelávania podľa nového štátneho vzdelávacieho programu. Ako nezávislý pozorovateľ bola oslovená aj na spoluprácu pri monitorovaní kriteriálneho testovania žiakov 3. ročníka.
V kontrolovaných školách sa vzdelávalo viac ako 6 300 žiakov, z toho 2 287 v reformných ročníkoch. Školy zabezpečovali vzdelávanie 17,2 percenta žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a 11,5 percenta žiakov z marginalizovaných rómskych komunít, čo kládlo zvýšené nároky na inkluzívne prostredie. Monitoring testovania vykonala inšpekcia v 12 z týchto škôl.
Zistenia ukazujú, že pozitívne zmeny nie sú vo všetkých školách rovnako výrazné. Viacerí riaditelia uvádzali, že niektoré prvky reformy, ako ranné kruhy či bádateľské vyučovanie, realizovali už pred jej zavedením. Rozhovory s riaditeľmi a koordinátormi ukazujú, že za najvýznamnejší prínos považujú vysokú motiváciu učiteľov prijímať inovácie, väčšiu aktivizáciu žiakov, spoluprácu pedagógov, flexibilitu organizácie vyučovania a rozvoj učiacej sa komunity.
Priestor na zlepšenie inšpektori vnímajú v prispôsobovaní vyučovania individuálnym potrebám žiakov, inkluzívnom vzdelávaní, formatívnom hodnotení a rozvoji kritického myslenia.
Najčastejšie identifikovanou prekážkou bol negatívny prístup alebo nedostatočná motivácia časti pedagogických zamestnancov, čo uviedla takmer tretina respondentov. Koordinátori upozorňovali na nízku informovanosť o zmenách vo vzdelávaní alebo neúplné informácie od ministerstva školstva. Riaditelia poukazovali na nedostatočné priestorové podmienky škôl, riziko zvýšenej pracovnej záťaže a vyhorenia pedagógov a potrebu väčšej podpory od zriaďovateľov.
V otvorených odpovediach 45,5 percenta riaditeľov uvádzalo nedostatok času na prípravu a realizáciu zmien a zdôrazňovalo potrebu stabilného personálneho a materiálno-technického zabezpečenia. Poukázali aj na potrebu zosúladenia profesijného rozvoja s požiadavkami reformy a dostatočnú podporu škôl pri prechode na ďalšie etapy.
„Reforma nemôže stáť iba na nadšení jednotlivých učiteľov. Ak od škôl očakávame, že budú učiť inak, musia na to mať podmienky, čas a dlhodobú odbornú podporu. Teraz je dôležité, aby sa dobré skúsenosti prvých škôl postupne stali bežnou súčasťou vyučovania a dostali sa ku každému dieťaťu,“ zdôraznila Alžbeta Štofková Dianovská.
Inšpekcia tiež identifikovala oblasti potrebujúce cielenú podporu. Išlo o neuspokojivé edukačné výsledky žiakov reformných ročníkov a vysoký počet neprospievajúcich žiakov 1. cyklu v jednom subjekte. Taktiež o vzdelávacie bariéry žiakov z marginalizovaných rómskych komunít, najmä úroveň ovládania slovenského jazyka a osvojenie si pravidiel správania. Počas kriteriálneho testovania sa u časti žiakov prejavili rezervy v porozumení úloh, orientácii v zadaniach a správnom zápise odpovedí.
Školská inšpekcia odporúča pravidelne monitorovať a vyhodnocovať priebeh a výsledky kurikulárnych zmien, prijímať účinné opatrenia na skvalitňovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a poskytovať pedagogickým zamestnancom cielenú metodickú podporu. Rovnako odporúča pracovať na odstraňovaní jazykových bariér žiakov z marginalizovaných rómskych komunít dôsledným používaním spisovného jazyka, cieleným rozvojom slovnej zásoby, počúvaním a čítaním s porozumením či rozvojom kognitívnych funkcií.
