Sebazničujúca kultúrna vojna hnutia MAGA
Existuje mnoho dôvodov, prečo Kamala Harrisová, vtedajšia viceprezidentka USA a kandidátka Demokratickej strany, pred dvoma rokmi prehrala prezidentské voľby s Donaldom Trumpom.
Jej kampaň sa začala príliš neskoro. Zdedila veľkú časť hnevu namiereného proti americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi. A Trump vie využívať hnev a nepriateľstvo živené strachom.
Harrisovej, ktorá je ženou inej než bielej farby pleti, však uškodil aj americký front kultúrnej vojny. Hoci sa dôsledne vyhýbala rasovým otázkam a sústredila sa na ekonomiku, mnohí ľudia si ju začali spájať s „progresívnym“ aktivizmom v otázkach rasy, rodu a sexuálnej identity.
Republikánom to uľahčilo tvrdenie, že demokrati stratili kontakt s „obyčajnými Američanmi“. Mnohí Trumpovi voliči nadobudli dojem, že demokratom záleží viac na právach transrodových ľudí než na pracovných miestach v upadajúcich priemyselných mestách Ohia.
Pravdou je, že demokrati už od 60. rokov postupne strácajú podporu voličov z robotníckej triedy. Kultúrne témy ako boj proti rasizmu, práva homosexuálov či feminizmus oslovovali vzdelané elity vo veľkých mestách, no oveľa menej voličov vo vidieckych oblastiach a upadajúcich priemyselných mestách.
Od Trumpovho druhého mandátu sa mnohé liberálne inštitúcie v USA pokúšajú od kultúrnej vojny dištancovať. Univerzity obmedzili opatrenia na podporu rozmanitosti. Niektoré liberálne médiá ustúpili tlaku Trumpovej administratívy.
Niektorí demokratickí politici stále presadzujú extrémne názory, ktoré mnohých voličov odrádzajú. Kandidátka do Kongresu Darializa Avila Chevalierová v starších príspevkoch vyzývala na zrušenie väzníc, štátnych hraníc a polície. Naopak, Zohran Mamdani bol zvolený za primátora New Yorku najmä vďaka tomu, že sa odmietol zapájať do podobných výbušných sporov a sústredil sa na sľub, že z New Yorku opäť urobí mesto, v ktorom si ľudia budú môcť dovoliť žiť.
Poprední politici hnutia MAGA ešte vystupňovali kultúrnu vojnu a systematicky trestajú americké inštitúcie. Z knižníc verejných škôl sa odstraňujú tisíce kníh vrátane Denníka Anny Frankovej.
Stephen Miller pomáhal šíriť konšpiračné teórie o tom, že bielych ľudí nahrádzajú príslušníci iných rás. Spolu s ďalšími predstaviteľmi hnutia MAGA vykresľoval prisťahovalcov ako zločincov a organizoval deportácie státisícov ľudí.
Pete Hegseth odvolal ženy a černochov z najvyšších vojenských hodností a zakázal transrodovým ľuďom slúžiť v armáde.
Otázkou teraz je, ktorej strane môže extrémizmus kultúrnej vojny viac uškodiť. Prieskumy naznačujú, že fanatizmus hnutia MAGA nemusí mať mimo Trumpovej vernej voličskej základne taký priaznivý ohlas. Zdá sa, že hispánski voliči aj nezávislí voliči sa pred novembrovými voľbami do Kongresu odvracajú od Republikánskej strany.
Kým demokratický aktivizmus sa často stretával s pohŕdaním, politika hnutia MAGA vyvoláva strach a odpor. Júnový prieskum Gallup ukázal, že 73 percent dospelých Američanov považuje prisťahovalectvo za prínos pre krajinu, zatiaľ čo iba 21 percent si myslí, že jej škodí.
Republikáni majú problémy aj z dôvodov, ktoré s kultúrnou vojnou nesúvisia: nekonečná a nákladná vojna v Iráne, Trumpov narcizmus či obrovské majetky, ktoré nahromadila prezidentova rodina a jeho kumpáni.
Všetko naznačuje, že demokrati možno budú mať šťastie a v novembri budú môcť sledovať, ako sa Trumpova Republikánska strana ničí sama. Lenže nestačí, aby sa republikáni sami zrútili. Demokrati musia ľuďom ponúknuť aj dôvod, prečo voliť práve ich. Podľa júlového prieskumu CNN má na Demokratickú stranu priaznivý názor iba 30 percent Američanov.
Namiesto toho, aby demokrati odpovedali na extrémizmus hnutia MAGA vlastnou kultúrnou vojnou, mali by nasledovať Mamdaniho príklad a sústrediť sa na ekonomiku. Hoci útoky Trumpovej administratívy na prisťahovalcov a menšiny sú obludné, demokrati by urobili dobre, keby sa nenechali vyprovokovať. Republikáni sú sami sebe najväčšími nepriateľmi.
