Väčšina slovenských rodín žije pod finančným tlakom
Slovenské rodiny s deťmi pociťujú dlhodobý tlak na svoje rozpočty. Viac ako šesť z desiatich domácností (62 percent) má problém vyjsť so svojím príjmom, necelá polovica (42 percent) vníma svoju finančnú situáciu ako horšiu než pred rokom a len niečo viac ako štvrtina (28 percent) si dokáže pravidelne vytvárať finančnú rezervu.
Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre ČSOB realizovala agentúra 2muse v auguste tohto roka na vzorke 614 rodičov detí do 18 rokov.
„Dáta ukazujú, že slovenské rodiny dnes nežijú v akútnej finančnej kríze, ale v dlhodobom režime napätia. Nejde o jednorazový výpadok alebo krátkodobý problém. Rodinné rozpočty sú pod tlakom už dlhšie obdobie a domácnosti musia oveľa dôslednejšie premýšľať o tom, na čo svoje peniaze využijú,“ konštatovala hovorkyňa banky Zuzana Fečová.
Prieskum ukázal aj možnosti zvládnutia nečakaného výdavku domácnosti. Zatiaľ čo v tých s čistým mesačným príjmom nad 2000 eur dokážu nečakaný výdavok vo výške 500 eur bez pôžičky zvládnuť približne tri štvrtiny rodín, medzi domácnosťami s príjmom do 1100 eur sú to len približne štyri z desiatich. Pri jednorodičoch alebo rodinách, ktoré žijú iba z jedného príjmu, by takýto nečakaný výdavok zvládlo 48 percent v porovnaní so 60 percent domácností s dvomi rodičmi.
Napriek ťažšej finančnej situácii väčšina rodín naďalej dokáže zaplatiť nevyhnutné výdavky, často však len za cenu obmedzenia ostatných nákupov a aktivít. Až 58 percent opýtaných rodín v prieskume priznalo, že základné výdavky dokázali uhradiť iba vďaka tomu, že znížili výdavky v iných oblastiach.
Takmer každá druhá domácnosť musela počas uplynulého roka použiť aj svoje úspory na pokrytie bežných výdavkov.
Pravidelnú finančnú rezervu si podľa prieskumu dokáže vytvárať 28 percent rodín. Väčšina domácností sporí iba občas alebo vôbec. Kým vo vyšších príjmových kategóriách je pravidelné odkladanie časti príjmu bežnou súčasťou hospodárenia, pri nízkopríjmových rodinách ide skôr o výnimku.
Finančnú rezervu si odkladá v priemere 21 percent jednorodičovských domácností v porovnaní s 30 percentami domácností s dvomi rodičmi.
Pri výhľade na najbližších dvanásť mesiacov očakáva podľa prieskumu zhoršenie finančnej situácie 26 percent domácností, zatiaľ čo zlepšenie predpokladá 19 percent. Najväčšia skupina rodín očakáva, že ich situácia zostane približne rovnaká ako v súčasnosti.
„Keď sa rodiny zamýšľajú nad dôvodmi zhoršenia svojej finančnej situácie, najčastejšie spomínajú rast cien a zdražovanie. Takmer polovica odpovedí sa týka práve inflácie, rastúcich cien potravín, bývania či ďalších bežných výdavkov. Rodiny často hovoria o tom, že ceny rastú rýchlejšie než ich príjmy,“ priblížila Fečová.
Významnú úlohu zohrávajú aj konkrétne životné situácie, ktoré môžu rodinný rozpočet zásadne ovplyvniť. Patria medzi ne nástup na rodičovskú alebo materskú dovolenku, strata zamestnania, zmena práce, vyššie náklady na bývanie či prechod dieťaťa na vyšší stupeň školy. Menšia časť respondentov medzi dôvodmi spomína aj opatrenia štátu, najmä zmeny v daňovom bonuse alebo ďalšie konsolidačné opatrenia, ktoré podľa nich znížili disponibilný príjem rodiny.
