Centrálne banky čelia obvineniam z prekračovania právomocí v oblasti klímy
Ekonomické dôsledky mimoriadne silného klimatického javu El Niño, ktorý zasahuje Áziu, predstavujú ďalší šok, ktorému sa centrálne banky nemôžu vyhnúť. Celé roky sa usilovali dostať pod kontrolu prudký nárast inflácie po opätovnom otvorení ekonomík po pandémii a ruskej invázii na Ukrajinu.
Očakáva sa, že tento klimatický jav, ktorý priniesol sucho do južnej a juhovýchodnej Ázie, bude ešte silnieť a podľa amerických odborníkov zrejme prekoná všetky rekordy od roku 1950. Narušuje trhy s komoditami, napríklad s ryžou, prispieva k nedostatku vody a vo vzdialenejších oblastiach spomaľuje lodnú dopravu cez Panamský prieplav.
Slabý monzún bol jedným z faktorov, ktoré viedli indickú centrálnu banku k zvýšeniu úrokových sadzieb. Výnosy dlhopisov v Thajsku a na Filipínach rastú, čo odráža obnovené inflačné tlaky. Dlhodobé trhové úrokové sadzby v Indii vyskočili na najvyššiu úroveň za takmer tri roky.
V hre je dôveryhodnosť centrálnych bánk. Tvorcovia menovej politiky si môžu dovoliť prehliadnuť jeden či dva izolované šoky. Ak sa však začnú hromadiť a navzájom zosilňovať, luxus vyčkávania sa vytráca.
Práve v oblasti životného prostredia však centrálne banky čelia obvineniam, že prekračujú svoje právomoci. Mimoriadne citlivá je táto téma v Spojených štátoch, kde Federálny rezervný systém ustúpil od niektorých svojich aktivít súvisiacich s klimatickými otázkami.
Bývalý predseda Fedu Jerome Powell vyhlásil, že Fed nie je a ani sa nechce stať inštitúciou, ktorá vytvára klimatickú politiku. Niekoľko dní pred druhou inauguráciou Donalda Trumpa za prezidenta vystúpil Fed zo siete centrálnych bánk a regulačných orgánov, ktoré sa zaoberajú skúmaním klimatických rizík.
Najostrejšia kritika prišla od bývalého vysokopostaveného predstaviteľa Banky pre medzinárodné zúčtovanie Claudia Boria, ktorý vyhlásil, že tvorbu menovej politiky zachvátila pýcha a medzi tým, čo centrálne banky dokážu zabezpečiť, a tým, čo sa od nich očakáva, vznikla nebezpečná priepasť.
