Starosta Luníka IX: Naučili sme ľudí platiť za energie. Teraz sa bojím, že sa všetko vráti späť
Košice – Keď Marcel Šaňa koncom roka 2014 nastúpil do funkcie starostu košického Luníka IX, v niektorých bytovkách už roky netiekla voda a nefungovala elektrina. Obyvatelia sa pripájali načierno cez nebezpečné káble, vodu si nosili zo spoločných, kilometre vzdialených odberných miest a domy mali deravé strechy či rozbité okná.
Za takmer dvanásť rokov sa podľa starostu podarilo mnohé zmeniť. Mestská časť prevzala správu bytoviek, opravila rozvody a zaviedla systém, v ktorom obyvatelia platia za vodu a elektrinu vopred cez čipové karty. Šaňa tvrdí, že v spravovaných domoch už roky nemajú neplatičov.
Tečúca voda, bezpečná elektrina a fungujúce bývanie znamenajú podľa neho lepšie hygienické podmienky, menej zdravotných rizík aj lepšie podmienky pre školskú dochádzku detí. Sídlisko už pripravuje solárne panely, tepelné čerpadlá a spoločné využívanie energie. Vyrastajú tu aj štyri nové bytovky so 48 nájomnými bytmi za takmer šesť miliónov eur z eurofondov, ktoré majú pomôcť aj s riešením bývania rodín z nelegálnej osady Mašličkovo.
Od bytoviek bez vody k fungujúcej samospráve
V minulosti tu podľa starostu kandidovalo veľa ľudí, no získavali po dva či tri hlasy. Dnes to vzdali preto, že ľudia vidia reálne výsledky v podobe opravených striech, fungujúcej vody, elektriny a plastových okien.
Po nástupe do funkcie podľa vlastných slov pochopil, že hoci je Luník IX samostatná mestská časť, je súčasťou Košíc a bez spolupráce s mestom sa nepohne. Všetky bytové domy dovtedy spravoval Bytový podnik mesta Košice. Podnik podľa Šaňu z nájmu poberal financie, ale za celých desať rokov na bytoch neurobil žiaden progres. Nechal ich bez investícií a odstavené od energií, pričom sa desať rokov bránil tomu, aby mestská časť bytový fond prevzala.
Bytový podnik v minulosti argumentoval, že obyvatelia byty poškodzovali a neplatili nájomné. Podľa starostu však podnik síce poberal nájomné od poctivých platcov, no do budov neinvestoval absolútne nič. Výsledkom bolo, že niektoré bloky ostali osem až desať rokov bez elektriny a bez tečúcej vody. Vodu ľuďom púšťali len dvakrát denne na hodinu a pol z jediného odberného kútika pred bytovkou. V spoločných priestoroch boli dvadsať až tridsať rokov rozbité okná, v zime tam mrzlo a cez zničené strechy zatekalo do bytov.
Zavedenie tečúcej vody a elektriny do bytov podľa Šaňu znamenalo zásadný posun v hygiene, prevencii infekčných chorôb aj v školskej dochádzke detí, čo má priamy pozitívny dosah na celé Košice.
