Pápež po operácii už chodí a prijíma potravu
Pápež Lev XIV., ktorý sa zotavuje po utorkovej pľúcnej operácii, už začal chodiť a prijímať potravu. Výsledky pooperačných vyšetrení sú v norme.
Pápeža operovali v utorok v rímskej Gemelliho nemocnici. Lekári mu počas približne 90-minútovej operácie odstránili dolný lalok pravých pľúc. Následné vyšetrenia potvrdili, že 71-ročný pápež má adenokarcinóm pľúc – najčastejší typ rakoviny tohto orgánu. Ďalšie testy majú ukázať, či sa ochorenie rozšírilo a či bude potrebná liečba.
Odborníci z oblasti medicíny uvádzajú, že po odstránení jedného laloka sa zvyšná časť pľúc dokáže postupne prispôsobiť a prevziať jeho funkciu. Zotavenie závisí najmä od veku pacienta, jeho celkového zdravotného stavu a dýchacej kapacity pred operáciou.
Primár oddelenia radiačnej onkológie v jednej z rímskych nemocníc PierCarlo Gentile uviedol, že po podobnom minimálne invazívnom zákroku sa pacient môže postaviť na nohy už do 48 až 72 hodín. Samotné zotavovanie zvyčajne trvá 15 až 20 dní. Po operácii bude pravdepodobne potrebná aj respiračná rehabilitácia.
Odborník na rakovinu pľúc z onkologického centra Lombardi pri Georgetownskej univerzite Stephen Liu zdôraznil, že pre určenie ďalšej liečby je rozhodujúce štádium ochorenia. Lekári musia zistiť veľkosť nádoru, počet ložísk a to, či sú zasiahnuté lymfatické uzliny.
Ak sa rakovina rozšírila, medzi možnosti liečby patrí chemoterapia, imunoterapia v kombinácii s chemoterapiou alebo cielená liečba. Liu, ktorý sa nepodieľa na pápežovej liečbe, dodal, že adenokarcinóm pľúc má spomedzi typov rakoviny pľúc jednu z priaznivejších prognóz.
Vatikán v pondelok zrušil všetky pápežove audiencie do 20. októbra. O tom, či bude môcť absolvovať plánovanú cestu do Južnej Ameriky, sa zatiaľ nerozhodlo.
Lev XIV. má od 6. do 17. novembra navštíviť Uruguaj, Argentínu a Peru. Program zahŕňa približne 31-tisíc kilometrov, 12 letov a dva lety vrtuľníkom. V Peru pápeža čaká aj výrazná zmena nadmorskej výšky.
Chirurgovia pacientom po onkologických operáciách často odporúčajú, aby približne tri týždne necestovali lietadlom. Pápež by však mal na zotavenie pred plánovanou cestou dostatok času, rozhodujúci však bude jeho zdravotný stav.
„Ak ide o prvé štádium ochorenia, cestu môže absolvovať. Ak bude potrebná ďalšia liečba, pravdepodobne by som mu cestovanie neodporúčal,” uviedol Liu.
O náleze v pľúcach informoval pápež v nedeľu počas poludňajšej modlitby, a to v priamom televíznom prenose. Podľa cirkevného historika Giovanniho Mariu Viana, bývalého šéfredaktora vatikánskeho denníka L’Osservatore Romano, ide o výraznú zmenu oproti tradičnému prístupu Vatikánu.
Vatikán v minulosti zdravotný stav pápežov spravidla podrobne nezverejňoval. Ochorenie Jána XXIII., ktorému v roku 1963 diagnostikovali rakovinu žalúdka, zostalo pred verejnosťou utajené.
Parkinsonovu chorobu Jána Pavla II. verejne potvrdil vysokopostavený predstaviteľ Vatikánu v máji 2003, približne dva roky pred pápežovou smrťou. Jeho zdravotné problémy však boli predmetom verejných diskusií dlhší čas. Aj pápež František, ktorý o svojom zdraví hovoril otvorenejšie, si v posledných mesiacoch života zachovával kontrolu nad zverejňovanými informáciami o svojom stave.
Vian pripisuje tradičnú zdržanlivosť Vatikánu pri informovaní o pápežovom zdraví praktickým aj kultúrnym dôvodom. Zverejnenie zdravotných informácií podľa neho môže súvisieť aj s otázkou autority a stability cirkevnej inštitúcie.
