Taraba s Migaľom sú na seba odkázaní
Škoda, že Tomáš Taraba neodložil oznámenie o zbere podpisov pre svoju novú stranu o niekoľko dní. V takom prípade by sme tu mohli predvídať, že sa na to podujme. Okrem prejavov hypertrofovanej sebalásky či zreničiek rozšírených požitím mocenských stimulantov o tom svedčí aj úsilie, s akým sa stará o svojich ľudí.
Keď si totiž odpustíme zdvorilostné frázy, zamestnanie bývalých Tarabových podriadených u Samuela Migaľa sa nedá interpretovať inak ako poskytnutie náhradného korýtka. To sa nám môže a má nepáčiť, ale ide o nevyhnutnú až definičnú schopnosť straníckych lídrov.
Ak chce niekto založiť a prevádzkovať politickú stranu, okrem iného na to potrebuje naozajstných živých ľudí, čo platí aj pre osobnosť povestnú takými odstredivými vlastnosťami ako Taraba. No a tí ľudia zasa potrebujú aj nejaké hmotné zaopatrenie, čo im nemáme za zlé.
