Ministri V4 tlačia na Brusel kvôli cenám energií
Ministri hospodárstva a energetiky krajín Výšehradskej skupiny žiadajú výnimku na čerpanie eurofondov pre priemysel a rovnaké postavenie jadrovej energie, aké majú obnoviteľné zdroje. Po rokovaní s eurokomisárom pre energetiku a bývanie Danom Jørgensenom v Bratislave to uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková.
Energeticky náročné podniky platia za energie niekoľkonásobne viac než konkurencia v USA či Ázii. Slovensko pritom vyrába približne 85 percent elektriny z dekarbonizovaných zdrojov, má vysokú pripojiteľnosť a je čistým exportérom energie.
Ministri predostreli viacero požiadaviek. Chcú, aby európske programy mohli využiť na energopomoc pre priemysel, žiadajú podporu Komisie pre nové dodávkové trasy pre plyn a ropu a posilnenie postavenia jadrovej energetiky. Komisár reagoval, že Brusel je otvorený možnosti poskytnúť štátom pomoc dočasnými opatreniami, ktoré však nesmú ohroziť dlhodobú stratégiu Únie.
Na rokovaní sa zišli aj český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček, poľský minister energetiky Miłosz Motyka a zástupca maďarského ministerstva hospodárstva a energetiky István Kapitány. Saková zdôraznila, že zástupcovia bloku reprezentujú 62 miliónov obyvateľov a deväť percent HDP Európskej únie.
Ministerka vyzdvihla požiadavku o dočasnú výnimku, ktorá by umožnila využívať zdroje EÚ na podporu priemyslu, konkrétne eurofondy na kohéziu, ako aj flexibilnejší Modernizačný fond. Od priemyslu podľa nej nemožno čakať veľké investície do elektrifikácie, ak potom čelí vysokým cenám.
Havlíček uviedol, že Česko zredukovalo regulovanú zložku cien a prenieslo poplatky za obnoviteľné zdroje na štát, no v novej vlne krízy to nestačí. Presadzuje zavedenie stropov u výrobcov a obchodníkov, ako aj odklad zavedenia emisných povoleniek ETS1 a ETS2 o niekoľko rokov. Navrhol tiež, aby sa štátne výdavky na kompenzácie drahých energií nezapočítavali do fiškálnych deficitov.
Poľský minister hovoril najmä o rozvoji jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov a zdôraznil potrebu ochrany energeticky náročného priemyslu cez európske mechanizmy. Podľa Kapitányho bude pre vnútrozemské štáty kľúčové, aby naplno využili domáce zdroje a spojili elektrifikáciu s rozvojom jadrovej energetiky.
Jørgensen po stretnutí uznal, že ceny energií sú príliš vysoké. Európa je podľa neho na tom s diverzifikáciou dodávok omnoho lepšie než v roku 2022, problémom však je, že je naďalej závislá od globálneho trhu. Pripomenul plán do konca roka 2027 prestať dovážať ruský plyn.
Komisia odporúča štátom cielené opatrenia, napríklad nižšie dane z elektriny, výmenu plynových kotlov za tepelné čerpadlá a sociálny lízing elektromobilov. Podľa Jørgensena môže jadro pomôcť znižovať ceny aj posilniť bezpečnosť dodávok.
Pre Slovensko zostáva pálčivým problémom domáca pripravenosť. Krajina stále nemá schválený národný plán čerpania 1,28 miliardy eur zo Sociálno-klimatického fondu, ktorý mal byť predložený do 30. júna 2025.
