Po prehliadke Victoria’s Secret sa objavili videá o hladovaní
Po módnej prehliadke značky Victoria’s Secret sa na internete objavil obsah, v ktorom ženy opisujú hodinové kardio či na panvici opražený ľad namiesto jedla. Nejde o iróniu, ale o príspevky, v ktorých ženy hovoria o obmedzovaní jedla a o poklese sebavedomia po zhliadnutí prehliadky.
Valentína Sedileková, spoluzakladateľka organizácie Chuť žiť, ktorá v minulosti sama prekonala anorexiu, upozorňuje, že podobný obsah môže byť rizikový. Kým pre časť žien môžu byť telá modeliek inšpiráciou a motiváciou, pre časť môže ísť o impulz, ktorý ich stiahne do nezdravých vzorcov.
V minulosti modelky hladovali a ich diéty inšpirovali celú generáciu. Adriana Lima v roku 2011 povedala, že deväť dní pred prehliadkou funguje len na tekutej strave. Bridget Malcolm pre Harper’s Bazaar v roku 2018 opísala, že počas dvoch rokov jedla prevažne dusenú zeleninu a proteínové nápoje. Nevládala vyjsť po schodoch, trpela úzkosťami a vypadali jej vlasy. Trvalo dlho, kým si uvedomila, že trpí poruchou príjmu potravy.
V rozhovore pre The Wrap v roku 2016 Erin Heatherton povedala, že jej pred prehliadkami firma nariadila, že musí schudnúť. Cvičila dvakrát denne, no nedokázala splniť požiadavku na konkrétnu váhu.
Prehliadky v roku 2019 zrušili. Predchádzali tomu reputačné problémy, klesajúca sledovanosť, kritika značky, necitlivé poznámky marketingového riaditeľa Eda Razeka či prepojenie firmy s Jeffreym Epsteinom. Po výmene vedenia sa anjelici po šesťročnej pauze vrátili a návrat prehliadky v roku 2024 sprevádzali sľuby o väčšej rozmanitosti.
Na móle sa objavili Ashley Graham, Paloma Elsesser a ďalšie plus size modelky. Niekoľko odlišných postáv však mnohí označili za tokenizmus: stali sa symbolom inklúzie, no k skutočnej inklúzii nedošlo. Mnohé ženy si od značky stále nemôžu kúpiť podprsenku, lebo ich veľkosť nepredávajú. Podľa magazínu Allure len desatinu modeliek, ktoré na móle boli, možno zaradiť do kategórií ako s krivkami alebo plus size.
Barbara Palvin sa tento rok vrátila na mólo iba šesť týždňov po pôrode. Pre magazín People povedala, ako ju teší, že ju značka na prehliadku pozvala aj počas popôrodného obdobia, a zdôraznila, že v mnohých amerických štátoch materská bežne trvá len šesť či osem týždňov. Jej skúsenosť však podľa Sedilekovej nie je pre mnohé ženy realistická a môže pôsobiť ako tlak na návrat k pôvodnej váhe a tvaru tela.
„Posilňuje to predstavu, že ten ideál je dosiahnuteľný,“ varuje Sedileková. „No modelky, ktoré na móle vidíme, sa modelingom živia a práve tak k svojej práci aj pristupujú. My ani nevieme, čo všetko ich to stojí.“ Zdôrazňuje, že čas, peniaze, životné okolnosti aj genetická predispozícia ovplyvňujú to, ako modelky vyzerajú.
Odozva na prehliadku je podobná ako pred pätnástimi rokmi: tisíce žien zdieľajú myšlienky o chudnutí a sebazaprení a prehodnocujú svoje telá a vzťah k nim. Metaanalýza 83 štúdií s viac než 55-tisíc účastníkmi zverejnená v žurnále Body Image potvrdila súvislosť medzi sociálnym porovnávaním, nespokojnosťou s telom a príznakmi porúch príjmu potravy.
Reakcie na internete po odvysielaní šou môžu byť podľa Sedilekovej tiež rizikové. „Pravdepodobne sú cielené na mladšie publikum a myslím si, že sú dosť sugestívne,“ povedala pre Closer. Podľa nej podobný obsah na sieťach môže posilniť nespokojnosť so svojím telom a ľuďom naznačovať, že je práve vhodné niečo robiť, aby sa naše telo zmenilo.
Určitá časť spoločnosti je voči podobným formátom zraniteľná. „Je to podobné ako gambling: keď ja vidím reklamu na tipovanie, nemá na mňa taký účinok, že by mi to dodalo impulz k tipovaniu. Ale je tu iná časť populácie, pre ktorú tá reklama môže byť impulzom, ktorý ich môže doviesť k hazardu,“ vraví Sedileková.
Podľa nej niečo s tým, ako na nás podobné relácie účinkujú, vieme urobiť aj my sami. „Ak vnímam, že je pre mňa téma toho, ako vyzerám, v niečom ťažká, môžem vedome selektovať obsah, ktorý na sieťach sledujem.“ Odporúča odchádzať z príspevkov, ktoré nám nerobia dobre, prípadne ich označiť ako „nepáči sa mi to“, a týmto spôsobom si algoritmus vytrénovať.
Pokiaľ ide o snahu zmeniť imidž celej šou, Sedileková vraví, že nemôžeme ignorovať historický kontext značky. Akákoľvek zmena zaužívaného stereotypu ultraštíhlych modeliek môže byť podľa nej pozitívna, ale drobná zmena formátu či obsahu nestačí na zmenu celkového posolstva tejto šou. „Celý modelingový priemysel prispieva k normalizácii ideálu štíhlosti a ideálu krásy a dopomáha k zvnútorňovaniu týchto štandardov,“ vraví Sedileková. Na to, aby sa to zmenilo, by boli podľa jej slov nevyhnutné výrazné zmeny celého nastavenia modelingového priemyslu.
Ak máš pocit, že ty alebo niekto v tvojom okolí trpí problémami s poruchami príjmu potravy či celkovo nezdravým vzťahom k jedlu a svojmu telu, vyhľadaj pomoc. Využiť môžeš četovú alebo e-mailovú poradňu organizácie Chuť žiť poradna@chutzit.sk alebo zavolať na ich bezplatnú linku pomoci 0800 221 080.
