Profesor ekonómie z Chicaga Pástor: Amerika rastie, Európa zaostáva. Rozdiel sa mení na priepasť
Európa investuje do zbraní, Spojené štáty do umelej inteligencie. Slovenský profesor ekonómie na University of Chicago Ľuboš Pástor to uviedol v rozhovore pre reláciu Rozhovory ZKH.
„Do čoho investuje Európa? Do zbraní. Amerika investuje do umelej inteligencie. Čo myslíte, kto sa bude mať lepšie o niekoľko rokov?“ pýta sa Pástor.
Podľa jeho slov americká ekonomika rastie dlhodobo rýchlejšie než európska a rozdiely medzi oboma regiónmi sa každým rokom zväčšujú. „Tie rozdiely medzi Amerikou a Európou každým rokom narastajú a už sa z nich začína stávať priepasť,“ uviedol.
Pástor zároveň pripúšťa, že investície do zbraní sú pre Európu nevyhnutné, keďže ich v predchádzajúcich desaťročiach zanedbala. „Iste, veď do toho Európu tiež dotlačila Amerika, a do zbraní teraz investovať musíme, lebo sme to za posledné desaťročia zanedbali, nepochybne,“ povedal.
V Spojených štátoch podľa neho tento rok smerujú stovky miliárd do investícií do umelej inteligencie, pričom ide o súkromné investície, nie vládne.
Pástor pôsobil takmer deväť rokov v Národnej banke Slovenska, dianie na Slovensku preto podľa vlastných slov dlhodobo podrobne sledoval. Posledné dva a pol roka ho vníma už len z diaľky.
K slovenskému rozpočtu uviedol, že Slovensko nie je jedinou krajinou s vysokým fiškálnym deficitom. Spojené štáty majú zhruba šesť percent, Francúzsko približne päť percent. Ide však o väčšie ekonomiky, ktoré si podľa neho môžu dovoliť väčší dlh. „Takže pre Slovensko je číslo päť percent vysoké číslo, pristalo by mu nižšie,“ povedal.
Problém by podľa neho nastal v prípade, ak by bolo ťažké financovať alebo refinancovať štátne dlhopisy. „Neviem o tom, že by Slovensko taký problém zatiaľ malo,“ dodal s tým, že Slovensko zatiaľ nie je v kritickej situácii.
Pri riešení deficitu vidí priestor skôr na znižovanie výdavkov než na zvyšovanie daní. Francúzsko podľa neho ukazuje, že fiškálny priestor na zvyšovanie zdaňovania sa už vyčerpal.
Ako najlepší liek proti populizmu označil rýchly ekonomický rast, ktorý ľuďom umožní žiť tak, ako chcú. Geopolitické tlaky podľa neho ekonomike neprospievajú, ale nie sú hlavným faktorom, ktorý určuje jej tempo.
Pri vzdelávaní poukázal na prístup svojej univerzity, kde prvé dva roky bakalárskeho štúdia prebiehajú bez umelej inteligencie. Študenti sa majú najskôr naučiť rozmýšľať a rozložiť komplexný problém na jednoduchšie, až potom začať s umelou inteligenciou pracovať.
Učiteľom, ktorí považujú používanie umelej inteligencie pri štúdiu za podvod, odkázal, že sa majú presunúť do dvadsiateho prvého storočia. Zároveň súhlasí s tým, že študent musí najskôr zvládnuť základy, aby vedel umelú inteligenciu dobre používať.
Mieru financií na vedu a výskum považuje za hlavný hendikep slovenských univerzít. Slovensko podľa neho míňa na výskum a vývoj zhruba jedno percento HDP, v Európe je to niečo cez dve percentá a Spojené štáty míňajú okolo tri a pol percenta HDP len z verejných zdrojov.
Na otázku, či je Slovensko úspešný príbeh, odpovedal jednoznačne kladne. „Na Slovensku sa žije dobre. Slovensko považujem za veľký úspech,“ povedal.
Ľuďom, ktorí sú voči situácii na Slovensku skeptickí, odkázal, aby s tým niečo robili. Podľa neho ekonomika ani spoločnosť nie sú riadené niekoľkými ľuďmi vo vláde či parlamente, ale tým, čo urobia sami ľudia. „Ak sa vám niečo nepáči, robte s tým niečo,“ uzavrel.
