Hrádza medzi stredopravou Európskou ľudovou stranou
Európska únia smeruje k volebnému obdobiu, ktoré v nedávnej histórii nemá obdobu. V štyroch z jej piatich najľudnatejších členských štátov – Španielsku, Francúzsku, Taliansku a Poľsku – budú v najbližších 12 mesiacoch voľby, počnúc Španielskom 29. novembra. Ak sa voliči posunú ešte viac doprava, kombinovaný účinok by mohol Úniu pretvoriť oveľa hlbšie než akékoľvek jednotlivé národné voľby.
Vynímajú sa dva posuny: hrádza medzi stredopravou Európskou ľudovou stranou (EĽS) a tvrdou pravicou sa rozpadá aj v Nemecku, jej poslednej bašte, a konkurencia krajnej pravice tlačí etablované radikálne pravicové strany k priostreniu postojov.
Okraj sa stáva hlavným prúdom
V Španielsku Aliança Catalana vyzýva Vox, vo Francúzsku Reconquête Érica Zemmoura napriek jednociferným výsledkom tlačí na Národné združenie Marine Le Penovej, v Taliansku Futuro Nazionale Roberta Vannacciho vyzýva Bratov Talianov Giorgie Meloniovej a v Poľsku Konfederácia poľskej koruny Grzegorza Brauna kanibalizuje stranu Právo a spravodlivosť Jarosława Kaczyńského. Pod tlakom majú etablovaní konzervatívci sklon približovať sa k týmto stranám, ako ukazujú španielska Partido Popular a francúzski Les Républicains.
Ústavná otázka
Dôsledky presahujú migráciu. Le Penová a líder Vox Santiago Abascal presadzujú „národnú prioritu“ v sociálnych dávkach a verejných službách. Uniknutý strategický dokument AfD navrhuje, aby národné ústavy mali prednosť pred právom Únie a aby sa Súdny dvor zredukoval na fórum na riešenie sporov medzi vládami. Tento návrh útočí na základy európskej integrácie, keďže prednosť práva Únie zaväzuje vnútroštátne orgány uplatňovať jej právo, ak je v rozpore s vnútroštátnym právom.
Cieľom krajnej pravice nie je nevyhnutne odchod z Únie, ale jej pretvorenie zvnútra oslabením inštitúcií a nahradením spoločných záväzkov Európou suverénnych národov. Stredná pravica k tomu pomohla – Manfred Weber obhajoval predĺženie nemeckých hraničných kontrol napriek pochybnostiam o súlade s právom Únie. Európsky parlament v októbri pomerom hlasov 381 ku 167 prijal uznesenie o „islamistickom entrizme“, ktoré vyzýva na preskúmanie financovania antirasistických sietí a sietí moslimskej mládeže z prostriedkov Únie.
Dokáže Únia ubrániť svoj právny poriadok?
V Rade zostávajú strany tvrdej pravice vo vláde v Taliansku, Česku, Fínsku, na Slovensku a v Chorvátsku. Počet konaní o porušení povinnosti klesol, keďže politický dialóg čoraz viac nahrádza formálne presadzovanie práva. Súdny dvor je kľúčovou protiváhou, no nemôže konať sám.
Demokratická odolnosť Únie závisí od širšej siete aktérov ochotných využiť právo – občanov a podnikov, vnútroštátnych sudcov, členských štátov a inštitúcií Únie. Moment tvrdej pravice v Európe je ústavným záťažovým testom. Únia má právne nástroje na obranu svojho poriadku, nepresadia sa však samy.
