Platba kartou po sexe? Ako je to so zdaňovaním prostitúcie v Európe a na Slovensku
Štyridsaťročný Jeroen vstáva z postele v amsterdamskej štvrti De Wallen, Lotte mu podáva platobný terminál. Jeroen priloží kartu a odchádza. Lotte je registrovaná sexuálna pracovníčka. Všetky platby od klientov, ktoré jej prichádzajú na podnikateľský účet, eviduje. Má daňové identifikačné číslo, platí DPH. Doklady o výdavkoch, napríklad za prenájom priestoru, mobilný internet či nákup sexuálnych pomôcok, si odkladá na účely daňovej kontroly. Každý rok podáva daňové priznanie a rozdiel medzi príjmami a výdavkami, teda zisk z výkonu „najstaršieho remesla“, zdaňuje.
Lotte je síce fiktívna postava (rovnako ako Jeroen), ale jej príbeh je reálny. Holandsko totiž pre poskytovanie sexuálnych služieb (prostitúciu) zaviedlo v zásade štandardný podnikateľský režim. Štát tak získava daňové príjmy a sexuálne pracovníčky zasa sociálnu ochranu vrátane vízie starobného dôchodku.
Čo krajina, to iný režim
Holandsko je v EÚ zatiaľ jednou z výnimiek, regulácia tohto odvetvia nie je v Únii zjednotená. Platí teda, že čo členská krajina, to iný režim. A v mnohých prípadoch skôr právne vákuum.
Napníklad Chorvátsko a Rumunsko sankcionujú tých, ktorí sexuálne služby ponúkajú, vo Švédsku, v Nórsku, Írsku a vo Francúzsku zasa tých, čo ich nakupujú.
Poskytovanie a využívanie sexuálnych služieb nie sú všeobecne trestné v Taliansku, Španielsku, Poľsku, Česku, Portugalsku a ani na Slovensku, no zákony postihujú činnosť sprostredkovateľov, teda kupliarstvo a prevádzku nevestincov.
Holandsko, ale aj Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Grécko, Maďarsko a Lotyšsko majú pomerne liberálny rámec, stanovili pravidlá pre registráciu a zdaňovanie prevádzok sexbiznisu.
V jeho právnej integrácii do pracovného a sociálneho systému sa najďalej dostalo Belgicko. V roku 2024 vytvorilo osobitnú pracovnoprávnu schému, v rámci ktorej môžu sexuálni pracovníci pracovať aj ako zamestnanci na pracovnú zmluvu. Zákon upravuje špecifické pravidlá, napríklad právo odmietnuť klienta alebo konkrétny sexuálny úkon.
Dane a odvody ako bežní živnostníci
Slovensko prostitúciu ako takú nezakazuje, no zároveň jej nedáva žiadny legálny status. Ako vysvetľuje daňový poradca a partner spoločnosti Accace Peter Pašek, nemôže byť vykonávaná na živnosť, pretože živnostenský zákon vylučuje činnosti odporujúce dobrým mravom. Na druhej strane zákon o dani z príjmov prikazuje tieto príjmy zdaniť ako každé iné. „Nepýta sa, či je ich zdroj legálny alebo morálny,“ dodáva Pašek.
Aj partner poradenskej spoločnosti Highgate Group Peter Varga hovorí, že príjem za sexuálne služby by mal byť zdanený, a to bez ohľadu na to, že táto činnosť nie je v právnej rovine osobitne regulovaná. Inými slovami, aj sexuálni pracovníci by mali fungovať v režime samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), registrovať sa na daňovom úrade a platiť zdravotné a sociálne odvody. Podľa Pašeka sa to týka aj príjmov z platformy OnlyFans.
Finančná správa zatiaľ oficiálne stanovisko v tomto smere nevydala, no jej hovorca Daniel Kováč pre INDEX takisto uviedol, že hoci zákon o dani z príjmov osobitne neupravuje zdanenie tohto typu služieb, „ide o príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený“. Ako dodáva, poskytovatelia sexuálnych služieb si môžu, podobne ako iné SZČO, uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 percent príjmov (najviac 20-tisíc eur). Poskytovanie tohto typu služieb môže byť podľa Kováča vykonávané aj v rámci závislej práce, teda ako zamestnanec. V takom prípade sa z príjmu platia rovnaké dane a odvody ako pri štandardnom zamestnaní.
Daňové úniky alebo sociálny štandard?
Finančná správa konštatuje, že sa nestretáva s pojmom „sexuálne služby“, či už v opise oficiálneho povolania, živnosti alebo podnikania. Poskytovatelia teda svoju činnosť oficiálne deklarujú ako iný typ služieb, napríklad masáže, alebo svoje príjmy vôbec nepriznávajú. Pašek pripomína, že Český štatistický úrad odhadol objem českého trhu s prostitúciou na zhruba desatinu percenta HDP ročne.
