Éra lacných leteniek sa končí. Šéf Ryanairu varuje pred zdražovaním, aké Európa ešte nezažila
Európa budúci rok zažije taký nárast cien leteniek, ako ešte nikdy predtým. Predpoveď tento týždeň vyslovil šéf leteckej spoločnosti Ryanair Michael O’Leary na tlačovej konferencii v Bruseli, kam prišiel oznámiť výrazné škrty v počte letov z letísk po celom Belgicku.
Keďže belgická vláda od januára ohlásila zvyšovanie leteckej dane z dvoch na sedem eur, Ryanair v najbližších mesiacoch z Belgicka zruší dohromady viac ako jeden milión sedadiel na dvadsiatich linkách.
Historický nárast cien
O’Leary na tlačovej konferencii varoval, že škrtanie letov a liniek môže v budúcom roku pokračovať po celej Európe. Môžu za to nielen letecké dane a poplatky, ale najmä pretrvávajúca kríza na Blízkom východe.
„Otázka znie: Dokážu vyššie ceny leteniek pokryť výrazne vyššie náklady na letecké palivo? Nemyslím si,“ skonštatoval.
Ceny leteniek by sa podľa O’Learyho mohli skokovo dvihnúť až o 20 percent.
Kríza, ktorú O’Leary v rozhovore pre Closer na bratislavskom letisku predpovedal ešte v máji 2026, by sa mala prejaviť už začiatkom roku 2027. Vojna na Blízkom východe vytiahla od marca 2026 cenu leteckého paliva takmer na dvojnásobok. Zatiaľ čo začiatkom roka sa cena za barel pohybovala okolo 100 dolárov, v októbri hlásilo Medzinárodné združenie leteckých dopravcov (IATA) priemernú cenu 192 dolárov.
Letecké spoločnosti si tradične s distribútormi paliva dohadujú kontrakty na mesiace, miestami pokojne aj na rok dopredu. Tento proces sa v angličtine nazýva „hedging“. Ryanair patrí pri zazmluvňovaní paliva medzi najkonzervatívnejšie spoločnosti, O’Leary sa po vypuknutí krízy v Iráne chválil, že palivo má aerolinka zabezpečené až do marca 2027.
„Na budúci rok nemáme hedging na 85 percent spotreby paliva. Väčšina európskych aeroliniek je na tom podobne,“ objasňoval O’Leary.
Kontrakty čoskoro vypršia
Ryanair má momentálne na rok 2027 kontrakt len na 15 percent svojej spotreby paliva zazmluvnený za cenu 85 dolárov za barel. Ak cena paliva na trhu neklesne a aerolinka bude musieť palivo nakupovať za trhové ceny, podľa O’Learyho to okamžite pocítia aj samotní cestujúci.
Šéf Ryanairu prízvukuje aj to, že aerolinky budú doplácať nielen na vysoké ceny paliva, ale aj na to, že ho na trh prúdi menej a distribútori nestíhajú pokrývať všetok dopyt. Opäť skritizoval aj letecké dane v Európe.
To, že situácia začína byť vážna, pritom ilustrovalo už septembrové rozhodnutie Ryanairu zoškrtať tisícky letov v zimnom letovom poriadku od novembra 2026 do marca 2027. Ryanair vtedy oznámil, že aby ušetril okolo 70 až 100 miliónov eur na cene paliva, zredukuje celkový počet prepravených pasažierov za tento rok z 216 na 214 miliónov cestujúcich. Z Bratislavy sa preto v zime nebude lietať napríklad do Edinburghu ani Dalamanu. Paradoxne, aj vďaka tomu sa aerolinke podarí tento rok zostať v zisku.
K rovnakému kroku pristúpila aj konkurenčná spoločnosť EasyJet. Oznámila, že na prvý polrok roku 2027 majú zazmluvnených 62 percent svojej spotreby paliva a na druhý polrok 37 percent spotreby, stále to však nie je dosť. Aj preto ohlásila, že zo svojej ponuky v zimnom letovom poriadku škrtne viac ako 700-tisíc sedadiel na rôznych linkách po Európe.
Už prišli prvé bankroty
O’Leary nie je jediný zástupca leteckého priemyslu v Európe, ktorý upozorňuje na neudržateľnú situáciu na trhu s palivom. Šéf IATA Willie Walsh tento rok opakovane upozorňuje na to, aké následky budú mať vysoké ceny paliva na pasažierov.
„Neexistuje spôsob, ako tomu predísť,“ skonštatoval na konferencii v júni 2026. Existenčné problémy začínajú mať už aj samotné aerolinky.
V septembri požiadala o ochranu pred bankrotom na súde v New Yorku letecká spoločnosť AirBaltic. Spoločnosť, ktorú vlastní Lotyšsko spolu s Lufthansou, prechádza reštrukturalizáciou dlhu, ruší objednávky nových lietadiel od Airbusu a chystá prepúšťanie stoviek zamestnancov. Letecká spoločnosť v podaní na súd uviedla, že čelí akútnym finančným problémom, ktoré spustili „prudko rastúce ceny leteckého paliva“. Ak všetko pôjde dobre, reštrukturalizačný proces by chcela zakončiť v lete 2027.
Na konci septembra postihol rovnaký osud aj španielsku nízkonákladovú aerolinku Volotea, ktorá požiadala súd v Barcelone o ochranu pred dlhmi a reštrukturalizáciu existujúcich záväzkov. Jej dlh prevyšuje 200 miliónov eur.
Obidve aerolinky síce pokračujú v štandardnej prevádzke, ale ak by sa ani po reštrukturalizácii z dlhov nevedeli dostať, hrozí im bankrot.
