Východné regióny EÚ čelia dôsledkom ruskej agresie, europoslanci pre ne chcú viac peňazí
Východné pohraničné regióny Európskej únie čelia dôsledkom ruskej agresie proti Ukrajine, rastúcim bezpečnostným hrozbám aj hospodárskym problémom. Potrebujú preto silnejšiu podporu v rámci politiky súdržnosti. Uvádza to Európsky parlament v rezolúcii, ktorú prijal vo štvrtok.
Poslanci požadujú dodatočné finančné prostriedky pre regióny na východných hraniciach EÚ. Navrhujú tiež osobitný mechanizmus spolufinancovania projektov v oblastiach, ktoré znášajú špecifické náklady spojené so svojou geopolitickou polohou.
Bezpečnostné aj ekonomické problémy
Dôsledky ruskej vojny proti Ukrajine pociťujú regióny v deviatich členských štátoch EÚ, ktoré susedia s Ruskom, Bieloruskom alebo Ukrajinou. Patria medzi ne Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.
Okrem hybridných a kybernetických hrozieb sa tieto oblasti potýkajú s narušením obchodných vzťahov, nižšími investíciami, úbytkom obyvateľstva a nedostatkom pracovnej sily. V niektorých regiónoch viedlo obmedzenie cezhraničných väzieb aj k poklesu hospodárskej aktivity a cestovného ruchu.
Európska komisia už vo februári 2026 predstavila stratégiu na podporu východných regiónov. Zameriava sa na päť oblastí: bezpečnosť a odolnosť, hospodársky rozvoj, využitie miestnych predností, dopravné a digitálne prepojenie a podporu obyvateľov.
Dokument zdôrazňuje, že bezpečnosť celej Únie súvisí s odolnosťou a stabilitou týchto oblastí. Ich problémy preto nemožno vnímať len ako záležitosť jednotlivých členských štátov.
Parlament požaduje viac peňazí pre východné regióny
Poslanci v rezolúcii vyzývajú Komisiu a členské štáty, aby východným regiónom prostredníctvom národných a regionálnych partnerských plánov na roky 2028 až 2034 umožnili investovať aj do oblastí, na ktoré sa politika súdržnosti bežne nevzťahuje. Ide napríklad o zdravotníctvo, cestnú sieť, energetiku, udržateľnú námornú a digitálnu infraštruktúru, civilnú pripravenosť či odolnosť.
Parlament požaduje aj posilnenie cezhraničnej spolupráce. V rámci programu Interreg chce vyčleniť osobitný objem finančných prostriedkov, ktorý by nahradil výpadok 150 miliónov eur spôsobený pozastavením spolupráce s Ruskom a Bieloruskom.
Poslanci ďalej navrhujú, aby miera spolufinancovania projektov z prostriedkov EÚ vo východných regiónoch mohla dosiahnuť až 95 percent, prípadne 100 percent pri projektoch kľúčových pre bezpečnosť, odolnosť alebo kritickú infraštruktúru.
„Nedávne ruské útoky dronmi a raketami v blízkosti hraníc EÚ, sprevádzané sabotážami, kybernetickými útokmi a ďalšími hybridnými hrozbami, ukazujú, ako dramaticky sa tamojšia realita zmenila. Európa nemôže od týchto regiónov žiadať, aby niesli toto bremeno, bez toho, aby im poskytla prostriedky na reakciu,“ uviedol už skôr spravodajca návrhu Jacek Protas z frakcie EPP.
„Nadchádzajúci dlhodobý rozpočet EÚ musí túto novú realitu zohľadniť a zahŕňať cielené financovanie východných pohraničných oblastí, ktoré posilní ich odolnosť, pritiahne investície a zabezpečí ich hospodársku budúcnosť,“ dodal.
Nový rozpočet môže oslabiť úlohu regiónov
EÚ v súčasnosti pripravuje nový sedemročný rozpočet. Európska komisia v ňom chce zmeniť spôsob plánovania a rozdeľovania európskych financií.
Kľúčovým prvkom návrhu sú národné a regionálne partnerské plány, ktoré majú spojiť doteraz oddelené oblasti financovania vrátane politiky súdržnosti, poľnohospodárskych dotácií a sociálnych programov. Väčšiu úlohu pri príprave a realizácii týchto plánov by mali získať členské štáty.
Podľa regionálnych predstaviteľov však takéto usporiadanie prináša riziko, že sa rozhodovanie presunie z regiónov na národné vlády. Ak budú jednotlivé politiky súťažiť o financie v rámci spoločného rozpočtového balíka, navyše nemusí byť vopred jasné, koľko peňazí zostane na regionálny rozvoj.
