Architekt Olejár porazil dlhoročného primátora Hanuščaka, Bardejov povedie nový primátor
Bardejov má po 28 rokoch nového primátora. Dlhoročného primátora Borisa Hanuščaka (70), ktorý kandidoval za Hlas (v minulosti za Smer a SDĽ), porazil architekt a občiansky aktivista Miloslav Olejár (54). Kandidoval ako nezávislý. Podporili ho strany Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita, Hnutie Slovensko a Demokrati. Krátko pred voľbami sa v jeho prospech vzdal aj kandidát Kresťanskodemokratického hnutia Marek Šimco.
Od prvých slobodných komunálnych volieb v roku 1990 malo mesto Bardejov iba dvoch primátorov. Prvým bol Ľubomír Skaloš (SDĽ). Nahradil ho lekár-anestéziológ a bývalý riaditeľ bardejovskej nemocnice Boris Hanuščak, ktorý prvý raz vyhral v komunálnych voľbách v roku 1998. Na čele mesta je nepretržite od zloženia primátorského sľubu začiatkom roka 1999. Čoskoro ho nahradí tretí muž na bardejovskej radnici, ktorému reparát s kandidatúrou vyšiel a Hanuščaka porazil o 1 566 hlasov.
Dôveru mu vyslovilo 6 316 hlasujúcich, čo je vyše 54 percent voličov. Pred štyrmi rokmi ich bolo o desať percent menej, k víťazstvu mu vtedy chýbalo 328 hlasov. Olejár pôsobí ako architekt, je tiež predsedom občianskeho združenia Bardejovízie, ktoré sa podieľa na viacerých odborných a verejných podujatiach. Upozorňoval na potrebu otvorenej diskusie o smerovaní mesta, na čele ktorého sú už takmer tri desaťročia rovnakí ľudia.
Podľa Olejára boli ľudia pripravení na to, čo ponúkali. Išlo o oblasti, ktoré boli v meste dlhodobo zanedbávané – prácu, získavanie nových investorov aj výstavbu nájomných bytov. Evidovali, že okolité obce nájomné byty stavali, Bardejov sa tomu nevenoval. Nespokojné boli aj športové kluby s prístupom mesta k podpore športu, podobne to bolo s podporou kultúry. Tieto oblasti mali v programe ako svoje piliere, štvrtým pilierom bola moderná samospráva – ako sa mesto spravuje, ako sa riadi mestský úrad, ako fungujú jednotlivé oddelenia, digitalizácia a komunikácia s občanmi.
Na otázku, či išlo o program alebo o dopyt po zmene po toľkých rokoch, Olejár odpovedal, že to bola asi kombinácia. Bolo cítiť trochu inú atmosféru ako v minulých voľbách. Veľa vecí podľa neho súvisí aj s celoslovenskou atmosférou, čo sa potom prenáša aj do komunálnych volieb. V minulých voľbách, keď tiež kandidoval a bolo to tesné, o nejakých tristo hlasov, dosť zavážilo to, že bola vláda pána Matoviča a pána Hegera a pri stranách, ktoré ho podporovali, išla vlna inakšie.
Najväčší rozdiel oproti minulým voľbám podľa Olejára spočíval v širšej podpore všetkých politických strán. Kandidoval ako nezávislý aj vtedy, aj teraz. Predtým mal podporu všetkých strán demokratického stredopravého spektra. Teraz malo Kresťanskodemokratické hnutie vlastného kandidáta. Napriek tomu, že mal podporu ostatných štyroch strán, KDH išlo dosť dlho so svojím kandidátom a okolo toho sa celé voľby točili. Napokon sa podarilo, že kandidát KDH krátko pred voľbami v kandidatúre nepokračoval, čo dalo ľuďom nádej, že to tentoraz môže vyjsť. Inaká bola aj mobilizácia ľudí pred voľbami, ktorú predtým možno trochu zanedbali.
Olejár potvrdil, že rozhodnutie Mareka Šimca vzdať sa v jeho prospech určite pomohlo. Ľudia začali viac veriť, že sa to môže podariť, a volebná účasť bola vyššia ako minule. Predtým bola necelých 43 percent, teraz sa blížila k 48 percentám. Vedomosť, že to teraz môže vyjsť, tiež pomohla mobilizovať. Obavy pretrvávali, keďže meno kandidáta zostalo na volebnom lístku, no našťastie sa nepotvrdili. Výsledky boli nakoniec lepšie, než očakávali.