Vučić rozdával pred voľbami takmer miliardu eur, Srbi ho napriek tomu nepodržali
Srbský prezident Aleksandar Vučić prichystal pred tohtoročnými voľbami pre voličov jednorazové dávky v celkovej hodnote 980,6 milióna eur. Balík dotácií mal zmierniť energetickú krízu a rast životných nákladov, no opozícia aj nezávislé organizácie ho označili za snahu kupovať si voličov. Túžba po zmene bola napokon silnejšia – krajinu po novom povedie Študentská kandidátka.
Srbské dôchodky sa v decembri minulého roka zvýšili v rámci pravidelnej valorizácie o 12,2 percenta. Dôvodom bol rast priemernej mzdy, od ktorej sa spolu s infláciou penzie odvíjajú. Podľa tohto mechanizmu sa dôchodky zvýšia o 7,5 percenta aj tento rok a dosiahnu v priemere 520 eur.
Popri pravidelnej valorizácii Vučić v septembri rozhodol o mimoriadnej dôchodkovej dotácii vo výške od 170 do 300 eur v závislosti od výšky dôchodku. Vojnoví veteráni si prilepšili o 213 alebo 85 eur podľa toho, či už príspevok pre veteránov dostávajú. Sumu 213 eur si jednorazovo pripísali aj poberatelia prídavku na dieťa a všetci ostatní s nárokom na inú sociálnu dávku.
Štát v septembri mimoriadne vyplatil aj dospelých občanov, ktorí nemali nárok na peňažné plnenie z takzvaného Akcionárskeho fondu. Dostali 51 eur. Vo fonde sú príjmy z privatizácie a majetkové účasti v štátnych podnikoch.
Celková hodnota balíka dosiahla 980,6 milióna eur, čo je zhruba päť percent plánovaných ročných príjmov verejných financií. Pôvodne mala jednorazová pomoc stáť 600 miliónov eur, no ministerstvo financií našlo dodatočné mimoriadne zdroje.
Srbská vláda financovala časť opatrení zvýšením deficitu o pol percentuálneho bodu, na finančných trhoch si teda požičala. Ďalším zdrojom financií bol Akcionársky fond. Peniaze získala aj pribrzdením niektorých plánovaných verejných investícií a ich posunom do budúceho roka, napríklad na prípravu Expa 2027 v Belehrade či na výstavbu Národného futbalového štadióna.
„Opatrenia nie sú súčasťou dlhodobej stratégie, ale slúžia predovšetkým na získanie politickej podpory starších voličov pred voľbami,“ uviedol profesor Ekonomickej fakulty v Belehrade Milojko Arsić. Upozornil pritom, že dôchodcovia nemusia vždy a priori patriť medzi najzraniteľnejšie skupiny občanov. „Sú aj mladší ľudia, ktorí majú relatívne nízke príjmy,“ dodal.
Predvolebné jednorazové zvýšenie dôchodkov a sociálne dávky kritizovala aj srbská opozícia, ktorá ich rovnako označila za snahu kupovať si voličov. Mimovládna organizácia CRTA konštatuje, že takmer miliarda eur z verejných zdrojov bola pred voľbami neoprávnene prezentovaná ako zásluha vládnucej strany.
„Verejné práce, infraštruktúrne projekty, sociálne dávky a ďalšie opatrenia financované z verejných prostriedkov boli propagované na sociálnych sieťach Srbskej pokrokovej strany, často za účasti verejných činiteľov,“ kritizuje CRTA.
Jednorazové finančné balíčky boli praxou aj pri predchádzajúcich voľbách. V roku 2023 dosiahli opatrenia hodnotu 425 miliónov a rok predtým 540 miliónov eur.
Nespokojnosť obyvateľov s Vučićovou nomenklatúrou vyvolala najmä vysoká korupcia a autoritatívny štýl riadenia. Srbská ekonomika pritom rastie rýchlejšie ako slovenská. Priemerný plat v hrubom je síce zhruba o 300 eur nižší ako na Slovensku, no počas uplynulých troch rokov stúpol o takmer 46 percent. Aj HDP rastie rýchlejšie a o verejnom zadlžení Srbska môže Slovensko len snívať.
Priemerná hrubá mzda v Srbsku dosiahla v auguste 1 379 eur, na Slovensku to bolo v druhom štvrťroku tohto roka 1 707 eur. Srbsko však pomerne rýchlo konverguje – mzda v ostatných troch rokoch rástla ročne o 15, 14 a 12 percent, tento rok tempo pokračuje 11 percentami.
HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily je v Srbsku stále nízky a dosahuje len 52 percent priemeru EÚ, Slovensko je aktuálne na úrovni 75 percent európskeho priemeru. Za desať rokov si však krajina v tomto ukazovateli polepšila o 12 percentuálnych bodov, kým Slovensko len o dva percentuálne body.
HDP Srbska stúpol v druhom štvrťroku o 3,8 percenta, minulý rok to boli dve percentá. Na Slovensku ekonomika vlani narástla len o 0,8 percenta a tento rok sa tempo podľa očakávaní Národnej banky Slovenska zníži na 0,5 percenta. Inflácia v Srbsku dosiahla za prvých deväť mesiacov 2,8 percenta, minulý rok to za celý rok bolo 3,8 percenta, čo je podobné Slovensku.
