Voľba vedenia SNSĽP opäť zlyhala, Porubänová po šiestich rokoch končí
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) zostáva bez nového vedenia. Správna rada ani na druhý pokus nerozhodla o tom, kto bude inštitúciu viesť v ďalšom funkčnom období. Voľba sa mala konať v pondelok 2. novembra, predchádzať jej malo verejné vypočutie kandidátov, k nemu však nedošlo. Členovia a členky Správnej rady sa nedokázali zhodnúť na tom, či prihlásení uchádzači spĺňajú kritériá pre voľbu.
Jedným zo zákonných kritérií je, že kandidát je činný v oblasti ochrany ľudských práv alebo ochrany práv detí. Doterajšej výkonnej riaditeľke, sociologičke Silvii Porubänovej, sa trojročný mandát skončil práve v deň voľby. Kým nebude v novom výberovom konaní zvolený nový šéf strediska, inštitúciu dočasne povedie poverený riaditeľ a právnik Tomáš Földes, ktorý v stredisku pracuje ako lektor.
Dvaja kandidáti neprešli
Do výberového konania na funkčné obdobie 2026 – 2029 sa prihlásili dvaja kandidáti. Prvým bol Ondrej Križko, ktorý pôsobil na Veľvyslanectve Holandského kráľovstva na Slovensku ako špecialista pre politické záležitosti a právny štát. Druhým bol Ľuboš Kuník, ktorý pracoval ako vedúci oddelenia správy majetku na Úrade pre správu zaisteného majetku.
Ide v krátkom čase už o druhú neúspešnú voľbu. Správna rada nedokázala zvoliť vedenie ani v predchádzajúcom septembrovom výberovom konaní. Vtedajšia kandidátka Andrea Trégerová, riaditeľka odboru ľudských zdrojov v Železničnej spoločnosti Slovensko, taktiež nesplnila podmienky pre verejné vypočutie. Aj voľbe končiacej riaditeľky Porubänovej v roku 2020 predchádzalo takmer ročné obdobie opakovaných volieb bez zhody.
Čo stredisko zastrešuje
Národné inštitúcie pre ľudské práva fungujú ako nezávislé orgány zriadené na základe dohôd štátov s OSN. Ich poslaním je monitorovať dodržiavanie práv a poukazovať na ich porušovanie. SNSĽP hodnotí dodržiavanie antidiskriminačného zákona, poskytuje bezplatnú právnu pomoc obetiam diskriminácie, zastupuje ich v súdnych sporoch a realizuje výskumy. Odborníci považujú za kľúčové najmä monitorovanie nového ústavného zákona o rovnakom odmeňovaní.
O vedení inštitúcie rozhoduje mix akademických a politických nominantov. Po jednom členovi menuje predseda parlamentu, prezident, premiér aj minister práce. Zvyšok rady dopĺňajú zástupcovia dekanov štyroch právnických fakúlt a jedného člena nominuje verejný ochranca práv. Tento systém podľa kritikov odporuje parížskym princípom, ktoré vyžadujú nezávislosť od vlády a politických vplyvov.
Výzva na systémové zmeny
„V aktuálnej spoločenskej situácii čelíme pokusom o únos konkrétnych demokratických inštitúcií. Prípad už druhej neúspešnej voľby výkonného riaditeľa či riaditeľky nastoľuje nevyhnutnosť novelizácie zákona o zriadení SNSĽP,“ uviedla Porubänová.
Predsedníčka volebnej komisie Janka Debrecéniová nevníma výsledok nevyhnutne negatívne. Podľa nej ide o príležitosť zvoliť kandidáta s nespochybniteľným ľudskoprávnym pozadím, ktorý dostane od správnej rady silný mandát. Stredisko by malo naplno využívať všetky kompetencie, ktoré mu zákon zveruje. Môže iniciovať miestne zisťovania u problémových zamestnávateľov, zbierať dáta mapovaním a testovaním a podávať verejné žaloby vo vlastnom mene v prípadoch, kde je diskrimináciou zasiahnutá väčšia skupina ľudí.
Správna rada predloží svoje nominácie do 22. januára budúceho roka. Ďalšia voľba je naplánovaná na 29. januára 2027.
