Demokracia na pozvánku: Brusel počúval ropných gigantov, Slovensko pri stole chýbalo
Kabinet eurokomisára pre zjednodušovanie legislatívy Valdisa Dombrovskisa vykázal od decembra 2024 do októbra 2026 spolu 836 lobistických stretnutí. Biznisové zväzy a firmy si ukrojili takmer 82 percent z nich, mimovládne organizácie dostali len 9,3 percenta.
Za názvom Omnibus I sa skrýva hromadné otváranie a orezávanie už schválených európskych zákonov. Európska komisia v jedinom návrhu oslabila smernice o udržateľnosti a zodpovednosti podnikov (CSRD a CSDDD). Zúžila okruh firiem, ktoré musia zverejňovať informácie o svojom vplyve na životné prostredie a ľudské práva či preverovať riziká v dodávateľských reťazcoch, a zrušila im povinnosť prijímať klimatické transformačné plány.
Komisia zmeny presadila v bleskovom tempe pod zámienkou, že európske firmy potrebujú okamžitú pomoc. Namiesto štandardného pripomienkovania pre verejnosť usporiadala len uzavreté stretnutie pre vybraných. Návrh Omnibus I predložila vo februári 2025 bez verejnej konzultácie a bez posúdenia vplyvov, vlastné pravidlá pre lepšiu reguláciu odsunula bokom s odvolaním sa na „kritickú naliehavosť“. Vlastným útvarom dala na pripomienkovanie zásahu menej než 24 hodín cez víkend.
Európska ombudsmanka Teresa Anjinho v novembri 2025 označila tento postup za nesprávny úradný postup. Podľa jej záverov Komisia dostatočne nevysvetlila naliehavosť situácie ani dôvody, prečo sa odchýlila od vlastných pravidiel transparentnosti.
Namiesto otvorenej diskusie zorganizovala Komisia rokovania len pre vybraných za zatvorenými dverami. Na zoznam okrúhleho stola zo 6. februára 2025 zapísala 110 organizácií: 32 firiem, 41 podnikateľských zväzov a len 13 mimovládok. Biznis obsadil viac ako dve tretiny miest, občianska spoločnosť dostala 12 percent. Až dvanásť zúčastnených organizácií v čase rokovania chýbalo v Registri transparentnosti EÚ. Komisia program, zápisnicu ani zoznam účastníkov nezverejnila; Transparency International EU ho získala až po sedemnástich mesiacoch cez opakovanú žiadosť o sprístupnenie dokumentov.
Štvorica amerických korporácií a asociácií (AmCham EU, ExxonMobil, PepsiCo, Mondelez) mala pri kľúčovom stole väčšie zastúpenie než subjekty z 22 krajín EÚ. Slovensko na rokovaní nemalo žiadneho priameho zástupcu. Vyše tretiny pozvaných patrí medzi stovku najvplyvnejších lobistických skupín v Únii.
Eurokomisár Dombrovskis a jeho kabinet vykázali od decembra 2024 do októbra 2026 spolu 836 lobistických stretnutí, vyše 70 percent z nich sa týkalo zjednodušovania, konkurencieschopnosti či Omnibusu. V troch kľúčových mesiacoch pred predložením návrhu zverejnil Dombrovskis dvanásť stretnutí, celú tretinu absolvoval s organizáciami mimo EÚ alebo so zástupcami amerického biznisu (Global Counsel, Cisco Systems, AmCham EU a ExxonMobil).
V Európskom parlamente viedol prácu na zákone švédsky europoslanec Jörgen Warborn z EPP. Do októbra 2026 priznal 337 lobistických kontaktov, firmy a zväzy získali drvivú väčšinu, mimovládky iba 7,7 percenta. Medzi jeho najčastejších partnerov patrili Google, Amazon či americká obchodná komora. V kľúčovom roku 2025 absolvoval s organizáciami napojenými na USA viac stretnutí (51) než so subjektmi zo Švédska (48).
Warborn popri funkcii hlavného spravodajcu zákona zároveň šéfoval organizácii SME Europe, podnikateľskému krídlu svojej politickej strany. Desať občianskych organizácií naňho podalo etickú sťažnosť za možný nepriznaný stret záujmov. Skutočné malé firmy a ich zástupcovia tvorili menej než 4 percentá zo všetkých kontaktov Warborna aj Dombrovskisa.
Zmeny schválené vo februári 2026 okresali smernice CSRD a CSDDD. Hranice povinností posunuli na obrat 1,5 miliardy eur a 5-tisíc zamestnancov, takže povinnosti zostali len hŕstke najväčších korporácií. Najväčším ústupkom bolo úplné vymazanie Článku 22 zo smernice CSDDD, ktorý nariaďoval najväčším svetovým firmám vypracovať a dodržiavať plán znižovania emisií v súlade s Parížskou dohodou. Vymazanie tejto povinnosti presadzovali ropné a plynárenské asociácie ako FuelsEurope, Eurogas či IOGP Europe.
Nie všetky veľké firmy oslabenie žiadali. Giganty ako Nestlé, IKEA, Mars či Unilever otváranie schválených pravidiel odmietali a žiadali jasné pravidlá. Komisia tým znevýhodnila podnikateľov, ktorí v predstihu investovali do ekologických riešení.
Transparency International EU varuje pred takzvaným policy capture, stavom, keď si regulované firmy fakticky samé diktujú pravidlá. Komisia chystá revíziu vlastných pravidiel pre tvorbu legislatívy (Better Regulation), preto organizácie žiadajú jasné mantinely: dôkladné odôvodnenie každého zrýchleného postupu, vyvážený výber hostí a automatické zverejňovanie zápisníc.
