Fico sa úplne odkopal
Zákony môžu, ale tiež nemusia byť prijaté. Keď k zmene svojho politického skupenstva z koaličného na neurčité Tomáš Taraba získal iba jedného spoločníka, prvá myšlienka bola, že operácia „Rozvoj Slovenska“ nie je dokončená.
S príchodom Malatinca od Huliaka sa už ukazuje logika: spolu so Slyškom, čo je spomínaný prvý spoločník, vytvárajú obchodný model, ktorý dáva Tarabovi nárok na miesto a biznis v koaličnej rade. Neveríte? O čo je Huliak onakvejší? Že je minister? Nie. Je jedno, kto čo momentálne je, rozhoduje vydieračský potenciál.
Dobre, môžete namietať, že Fico dlho bránil Tarabu proti Dankovi – ak nie do roztrhania tela, tak absurdné štyri mesiace až do 30. septembra (mal ho stiahnuť okamžite, tak je to všade na svete) – takže ich vzťah bude celkom dobrý a vydieranie sa s ním nezlučuje. Možno áno, ale len po špekuláciu, že celá Tarabova zmena skupenstva je divadlo, aby sa Ficovi ľahšie vysvetľovalo, prečo sa deje, čo sa deje, prečo sa schvaľuje, čo sa schvaľuje atď. Lebo Taraba je ďalší hladný krk v aréne.
Na podnet tých, ktorí sa pýtali či pýtajú na osud koaličných zákonov pre prípad, že by sa Smer-Hlas-SNS ocitli v menšine, sa Fico úplne odkopal spod periny lží a propagandy: „Kľúčový je rozpočet,“ vyhlásil. Ten je schválený a – teraz pozor – ostatné, ďalšie zákony môžu, ale tiež nemusia byť prijaté. Takže tak.
Ako môže premiér (či ktokoľvek) nechcieť, odmietať predčasné voľby v situácii, keď nevie zaručiť schválenie svojho programu? Pre čo iné je predsedom vlády, ak nie preto, aby „doručil“ program? Normálne predsa nemôže existovať a prežívať pri moci taký predseda vlády, ktorému je jedno, či vládne zákony budú, alebo nebudú prijaté.
Jediný politicky legitímny zmysel udržiavania politickej moci prostredníctvom parlamentnej väčšiny je presadzovanie politiky a programu, na ktoré dostali dôveru voličov. Základným, najfrekventovanejším a nezastupiteľným prostriedkom na to sú zákony, o ktorých však tento protisystémový predseda vlády vyhlasuje, že sú mu vlastne ukradnuté. Ani nie de facto, ale doslova.
Viackrát stálo na tomto mieste, že neexistuje taký škandál, kauza, zemetrasenie, rozpad či oslabenie koalície, ba ani „čierna labuť“, ktoré by boli dosť veľké, aby sa Fico IV a jeho koalícia sami vzdali moci. Nastavenie mysle, ktoré vidíme, a ktoré úplne znesie metaforu „iba ak nás vynesú nohami dopredu“, je preto zdrojom obáv o predvolebnom, volebnom či povolebnom vývoji. Teda či prebehnú nemanipulatívne, nekonfliktne a férovo, čomu sa patrí venovať.
