Vo veku 86 rokov zomrel spisovateľ a scenárista Peter Jaroš
Vo veku 86 rokov zomrel v nedeľu spisovateľ, scenárista a dramaturg Peter Jaroš. Do povedomia slovenskej kultúry vošiel románom Tisícročná včela, preslávil sa aj scenárom k filmu Pacho, hybský zbojník.
Jaroš sa narodil v Hybe. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v rokoch 1958 až 1962 absolvoval odbor slovenčina a ruština. Po ukončení vysokej školy a základnej vojenskej služby pracoval ako redaktor v týždenníku Kultúrny život. Odtiaľ prešiel do literárnej redakcie Československého rozhlasu v Bratislave. V rokoch 1972 až 1990 pôsobil ako scenárista a ústredný dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe na bratislavskej Kolibe.
Po Nežnej revolúcii pracoval ako spisovateľ v slobodnom povolaní. V rokoch 1992 až 1994 bol poslancom Slovenskej národnej rady za Stranu demokratickej ľavice. V tomto období sa stal spoluautorom preambuly Ústavy SR. Po odchode z parlamentu bol umeleckým riaditeľom v nezávislej produkčnej filmovej spoločnosti Trigon Production a pracoval v Národnom literárnom centre a v Národnom osvetovom centre.
Peter Jaroš debutoval v roku 1963 novelou Popoludnie na terase. Je autorom troch desiatok kníh, šiestich rozhlasových hier a ôsmich filmových scenárov. Jeho romány, novely a poviedky vyšli knižne vo viacerých jazykoch.
Napísal román Tisícročná včela. V roku 1983 napísal spoločne s Jurajom Jakubiskom scenár k rovnomennému filmu Tisícročná včela, pričom Jakubisko sa chopil aj réžie. Snímka sa stala divácky najúspešnejším slovenským filmom desaťročia, získala cenu Zlatý fénix na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach a bola kandidátom na filmového Oscara. Voľným pokračovaním Tisícročnej včely bol román Nemé ucho, hluché oko.
Podľa vlastnej predlohy napísal tiež scenár k filmu Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník, ktorý sa stretol s mimoriadnym diváckym úspechom a stal sa najúspešnejšou komédiou v dejinách slovenskej kinematografie.
Spisovateľ Peter Jaroš, čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov, získal za svoju tvorbu viaceré ocenenia. V roku 2000 sa stal nositeľom Radu Ľudovíta Štúra II. triedy, v roku 2010 získal Cenu ministra kultúry SR. Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo si prevzal v roku 2014, v roku 2019 získal Mimoriadnu cenu Igric a v roku 2020 Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo.
