Ukrajina bude mať po vojne s Ruskom trochu iný tvar, vyhlásil Trump
Washington/Kišiňov – Americký prezident Donald Trump pripravuje Ukrajinu na územné straty ako výsledok dohody o ukončení vojny s Ruskom. V rozhovore pre televíziu CBS odvysielanom v nedeľu však zopakoval, že počíta so skorým koncom konfliktu.
„Myslím si, že to dotiahneme do konca, a myslím si, že sa to stane a napokon budú mať Ukrajinu trochu iného tvaru,“ vyhlásil Trump.
Rusko si od začiatku vojny nárokuje obsadené územia na východe Ukrajiny, ako aj zvyšné časti viacerých tamojších oblastí, ktoré má stále pod kontrolou Kyjev. Okrem toho si chce ponechať polostrov Krym, ktorý zabralo ešte v roku 2014. Ukrajina poukazuje na územnú celistvosť zakotvenú vo svojej ústave.
Trump už od začiatku svojho druhého funkčného obdobia v januári 2025 ohlasuje, že vojnu trvajúcu od februára 2022 čoskoro ukončí. Niekedy dokonca tvrdil, že ju môže vyriešiť za 24 hodín.
V novom interview povedal, že podľa neho je najväčšou prekážkou pre koniec vojny nenávisť medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Reportér Ross Douthat sa následne opýtal, či to nie je u Zelenského pochopiteľné vzhľadom na ruskú inváziu. „No, je, ale keď mali svoje prvé stretnutie, voči Rusku bola prejavená veľká neúcta,“ reagoval Trump.
Odmietol okrem toho povedať, či dôveruje viac Putinovi alebo Zelenskému. Podľa vlastných slov si nemyslí, že ho ruský prezident zavádza. „Nikto nebol voči Rusku tvrdší ako ja,“ tvrdí šéf Bieleho domu.
Moldavsko spustilo nové vedenie spájajúce krajinu s európskou sieťou
Moldavsko oficiálne spustilo prevádzku nového elektrického vedenia, ktoré krajinu spája so susedným Rumunskom a európskou sieťou. Cieľom je znížiť závislosť od ruskej energie.
„Moskva desaťročia používala energiu na to, aby nás vydierala,“ uviedla moldavská prezidentka Maia Sanduová na sociálnej sieti. „Už nie. Moldavsko nekupuje žiadny ruský zemný plyn.“
Vďaka vysokonapäťovému vedeniu z Vulcanesti do Kišiňova sa Moldavsko nemusí spoliehať na tepelnú elektráreň Cuciurgan v proruskom separatistickom regióne Podnestersko, ktoré v minulosti prerušilo dodávky. Krajina okrem toho pred vojnou na Ukrajine dostávala väčšinu zemného plynu od ruskej spoločnosti Gazprom.
Nové vedenie spustili dva roky po termíne pôvodne sľubovanom moldavskými predstaviteľmi. Ide o najväčší investičný projekt v krajine za posledné desaťročia. Kišiňov plánuje aj ďalšie dve prepojovacie linky s Rumunskom.
Dosiahnutie energetickej nezávislosti je prioritou pre bývalú sovietsku krajinu s 2,6 miliónmi obyvateľov, ktorá v tejto oblasti zápasí s problémami od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu v roku 2022. V septembri Moldavsko vyhlásilo 60-dňový stav núdze v energetickom sektore v dôsledku rastúcich cien surovín.
„Vždy, keď sa Moldavsko odváži rozhodnúť sa inak, ako si želá Moskva, sa nám vyhrážajú odpojením elektriny,“ povedala Sanduová na slávnostnom otvorení vedenia v Kišiňove. „Vďaka tomuto projektu posilňujeme našu prenosovú kapacitu, diverzifikujeme zdroje dodávok a posilňujeme prepojenie Moldavskej republiky s európskym energetickým systémom,“ priblížila proeurópska prezidentka.
Komisárka EÚ pre rozširovanie Marta Kosová, ktorá sa zúčastnila na ceremónii, uviedla, že Moldavsko teraz môže „nakupovať energiu tam, kde je najlacnejšia“. Moldavsko je kandidátskou krajinou Európskej únie od júna 2022.
Rubio hovorí o pokroku v otázke povojnovej bezpečnostnej architektúry
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio tvrdí, že bol dosiahnutý určitý pokrok v otázke toho, ako by mohla vyzerať bezpečnostná architektúra Ukrajiny a Európy po vojne s Ruskom. Rozhovory tento týždeň by podľa neho mohli viesť k ďalšiemu pokroku.
Rubio sa vyjadril pred cestou do Paríža na stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín skupiny G7. Nové rusko-ukrajinské rokovania sprostredkované Spojenými štátmi sú naplánované na utorok a stredu v Abú Zabí.
Potreba bezpečnostných záruk je otázkou, ktorá sa opakovane objavila na rozhovoroch o ukončení konfliktu, povedal Rubio novinárom. Kľúčovým problémom je podľa neho to, „ako bude vyzerať povojnová bezpečnostná infraštruktúra Ukrajiny a všeobecnejšie európskeho kontinentu“.
„Myslím si, že to je to, na čo prezident naráža – že došlo k určitému pokroku v tom, ako by táto architektúra mohla vyzerať po konflikte,“ doplnil.
Prezident USA Donald Trump vo štvrtok ohlásil „veľmi veľkú“ dohodu s Moskvou týkajúcu sa nielen Ukrajiny, ale „celej Európy“. Jeho vyjadrenie pravdepodobne povedie k novým obavám o príklone postoja Washingtonu smerom ku Kremľu.
Rubio v nedeľu zdôraznil, že o ničom sa zatiaľ definitívne nerozhodlo a možno nejaký pokrok sa dosiahne v Abú Zabí. Očakáva sa, že tam budú USA zastupovať ich vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner.
