Slovensko premárnilo príležitosti. November 1989 ľudí rozdeľuje, ukázal prieskum
Najčastejšou emóciou, ktorú v obyvateľstve vyvoláva vývoj na Slovensku po roku 1989, je sklamanie. V reprezentatívnom prieskume agentúry Focus pre organizácie Chcem tu zostať a Post Bellum ho za dominantnú emóciu označilo 44 percent opýtaných. Nasledujú obavy (27 percent) a nádej (22 percent).
Viac ako polovica obyvateľstva si myslí, že Slovensko nedokázalo využiť príležitosti, ktoré zmena režimu v roku 1989 krajine priniesla. Tento názor vyjadrilo 59 percent respondentov. Opačný názor má 32 percent opýtaných. Zároveň 56 percent opýtaných súhlasilo s tým, že zmena spoločenského systému po roku 1989 stála za to.
Študentskými demonštráciami 17. novembra 1989 sa začala Nežná revolúcia, ktorá vyústila do pádu totalitného režimu vo vtedajšom Československu. Z prieskumu, ku ktorému agentúra zbierala dáta v októbri, však vyplýva aj to, že spoločenský význam 17. novembra sa postupne oslabuje. Štátny sviatok 17. novembra je Dňom boja za slobodu a demokraciu, už druhý rok je však oficiálne pracovným dňom po tom, čo ho vláda Roberta Fica v rámci konsolidácie zrušila ako deň pracovného pokoja.
Slobodu, ktorú priniesol pád totalitného režimu, si obyvatelia Slovenska spájajú predovšetkým s osobnou autonómiou a možnosťou sebarealizácie. V prieskume to uviedlo 64 percent zúčastnených. Za jeden z najväčších prínosov Novembra 1989 považuje slobodu cestovania a pohybu 47 percent opýtaných. Za ňou nasledujú možnosť pracovať v zahraničí (25 percent), sloboda prejavu (23 percent) a právo zakladať politické strany, ktoré uviedli 3 percentá respondentov.
Pozitívne vnímanie slobody a možností, ktoré priniesol November 1989, sa nevylučuje s nespokojnosťou s tým, ako krajina za uplynulé desaťročia fungovala. Tá sa týka napríklad stavu inštitúcií, sociálnej spravodlivosti, zdravotníctva či rovnosti pred zákonom. Obyvatelia Slovenska hodnotia november 1989 aj podľa toho, ako vnímajú výsledok nasledujúcich 37 rokov, komentuje výsledky prieskumu riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.
Podľa Slosiarika sa ľudia v názoroch líšia viac podľa politických postojov než podľa veku či iných demografických charakteristík. November 1989 vníma podľa prieskumu pozitívne 69 percent voličstva strán PS, KDH, SaS, Slovensko a Demokrati. V prípade voličstva strán Smer, Hlas, SNS a Republika je to len 36 percent.
November 1989 sa v tomto líši od Slovenského národného povstania, ktoré si pripomíname 29. augusta a odkazuje na protifašistický odboj počas druhej svetovej vojny. Táto udalosť si zachováva pozitívne hodnotenie naprieč politickým spektrom a s 58 percentami kladných odpovedí zostáva najpozitívnejšie hodnotenou udalosťou novodobej histórie.
Nežnú revolúciu podľa prieskumu najviac pozitívne hodnotí generácia X, teda ľudia, ktorí majú dnes zhruba 46–60 rokov. Kladne sa o nej vyjadrilo 53 percent z nich. Naopak, najkritickejší sú príslušníci generácie baby boomers, teda dnešní šesťdesiatnici a sedemdesiatnici. Zmena režimu nestála za to podľa 57 percent z nich.
Mladšie generácie November 1989 prevažne neodmietajú, no častejšie si ním nie sú isté. Kladne ho hodnotí 47 percent generácie Z a mileniálov. Až 43 percent mladých z generácie Z však na otázku nevedelo odpovedať. Riaditeľka organizácie Post Bellum Slovensko Sandra Polovková upozorňuje, že pri viacerých historických udalostiach pribúda odpovedí „neviem“.
Prieskum vznikol pre organizátorov Festivalu Nežná!, multižánrového podujatia zameraného na hľadanie spoločných tém a vytvorenie bezpečného priestoru na stretnutie ľudí bez rozdielu. Riaditeľ iniciatívy Chcem tu zostať Erik Kliment upozorňuje, že napriek sklamaniu a frustrácii z vývoja krajiny by ďalšie rozdeľovanie spoločnosti nemalo byť odpoveďou.
Festival sa v Bratislave uskutoční na Námestí slobody a v Starej tržnici. Okrem toho sa bude konať aj v ďalších mestách naprieč Slovenskom.
