Dala výpoveď v práci a pečie legendárne buchty Zbojská
Terézia Falťanová mala odmalička vzťah k tradíciám a folklóru. Pred desiatimi rokmi začala podnikať s tradičnými buchtami z Muránskej planiny, ktoré spočiatku piekla sama. Dnes vedie predajňu v sedle Zbojská medzi Muránskou planinou a Horehroním, s „buchtomobilom“ chodí po celom Slovensku a predáva aj cez e-shop.
„Dobrá buchta musí mať v prvom rade dosť plnky. Cesto musí byť mäkké a nadýchané,“ vysvetľuje 37-ročná podnikateľka. Okrem gastronómie sa venuje folklórnej hudbe a krojom. Roky organizovala tanečné zábavy nazvané „krojovky“, na ktoré ľudia chodili oblečení v tradičných krojoch. Pôsobí aj v kapele Buchamtrajka, ktorá kombinuje folklórne piesne s inými žánrami.
„Na folklóre ma najviac baví, že nie je niečím slovenským a žiadnym iným. Práve naopak, vznikol aj vďaka tomu, že sa Slovenskom prehnalo po stáročia množstvo rôznych kultúr, ktoré ho tvorili. A čo je najkrajšie, je stále živý,“ dodáva.
Pred podnikaním precestovala Európu stopom
Tri roky pracovala vo firme na zákazníckom servise pre zahraničných klientov. „Povedala som si, že som ešte príliš mladá na to, aby som stvrdla v kancelárii. Dala som výpoveď a išla som na pol roka cestovať stopom po Európe,“ približuje. Na ceste sa venovala aj dobrovoľníckym aktivitám, no odchod do zahraničia natrvalo neplánovala.
Po návrate začala rozbiehať biznis. S rodičmi odmalička budovali agroturistický komplex v sedle Zbojská, študovala rozvoj vidieka a turizmu. Venovala sa jazdectvu, mala desať koní a desať rokov viedla folklórny súbor.
Receptúru prevzala od miestneho pekára
Príbeh buchty sa začal prevzatím receptúry od pekára, ktorý buchty v regióne predával celé roky. „Stretla som sa s ním v čase, keď už buchty nepiekol. Najskôr som ho presviedčala, aby s tým začal znovu, a chcela som ich od neho odoberať a predávať u nás na Zbojskej. Nechcel však na to pristúpiť a nakoniec sme sa dohodli, že ma receptúru naučí. Kúpila som ju od neho a prevzala som aj celé zariadenie na výrobu buchiet,“ opisuje.
Buchty sú podľa nej niekoľko desiatok rokov starou tradíciou regiónu. „Poznám ich od detstva a zamilovala som sa do čučoriedkovej. Vtedy som si povedala, že ich musí poznať celý svet,“ hovorí s tým, že ľudia sa dnes vracajú k tradičným výrobkom pre pretlak nekvalitného importu.
Od pečenia k manažovaniu firmy
Dnes sa už samotnému pečeniu venuje málo. Jej práca spočíva najmä v administratíve. Vytvorila vlastný softvér na sledovanie skladových zásob, spracovanie objednávok a plánovanie rozvozov. S brigádnikmi má približne dvadsať zamestnancov. „Keď mi pečenie chýba, kedykoľvek si môžem ísť niečo upiecť,“ vraví.
Podnikanie ju podľa vlastných slov naučilo sebareflexii, režimu a zodpovednosti. „Keď sa do niečoho pustím, viem sa zatnúť a pracovať na tom niekoľko mesiacov v kuse, kým to nie je hotové.“ Nájsť ľudí ochotných pracovať manuálne je čoraz ťažšie.
Dvadsať druhov buchiet a sezónne špeciály
V stálej ponuke majú zhruba dvadsať druhov buchtičiek. Najobľúbenejšie sú oškvarkové, slivkové a makovo-višňové. Pribúdajú aj sezónne špeciály, napríklad na jar buchty s medvedím cesnakom. „Raz sme napríklad spravili modré šmolkové buchty s modrou čokoládovou plnkou, ale tie sa nakoniec nestali až takými populárnymi,“ spomína.
Buchty v predajni predávajú od troch eur za kus, časť zákazníkov v recenziách kritizuje ceny. „Ak chce človek fungovať poctivo a splniť všetky povinnosti, nemôže predávať úplne lacno. Musíme myslieť na to, aby sme dokázali zaplatiť našich ľudí a zabezpečiť im adekvátnu mzdu, čo je pre nás priorita. Nie je to ľahká práca, všetko robíme ručne, a práve to je na tom to najdrahšie,“ reaguje.
Investícia v Jama levova aj rozvoz po celom Slovensku
Zúčastnila sa relácie Jama levova, kde získala investíciu od podnikateľov Igora Rattaja a Milana Dubeca. „Vďaka tomu som sa začala na čísla vo firme pozerať trochu inak. Momentálne sme už s investormi aj v kontakte,“ uvádza.
Mrazené buchty rozvážajú po celom Slovensku podľa vopred stanovených termínov do jednotlivých regiónov. Majú aj veľkoobchodné spolupráce, približne osemnásť partnerov, prevažne kaviarní, ktoré buchty dopekajú a ponúkajú čerstvé.
Kroje, krojovky a kapela
Vzťah k tradíciám sa pretavil aj do vizuálnej identity značky – predavačky nosia krojové sukne v praktickej pracovnej verzii. „Obliekla som si jeden dokonca aj na štátnice,“ hovorí. Pred rokmi začali organizovať „krojovky“ s podmienkou vstupu v kroji alebo aspoň s jeho prvkom. „Po desiatich rokoch pravidelných zábav zrazu každý prišiel vo vlastnom kroji. Ľudia v ňom cítia väčšiu hrdosť na to, odkiaľ pochádzajú.“
V kapele Buchamtrajka spieva a hrá na drumbli, ľudové piesne prepájajú s reggae, drum and bass, hip-hopom či trance. „Hudba a kapela je pre mňa forma psychohygieny, spev je pre mňa ako terapia,“ uzatvára.
