Deväťdesiate roky nenávratne zmenili Slovensko
Rok 1989 priniesol slobodu, no nie každému rovnako. O transformácii dodnes rozprávajú najmä tí, pre ktorých bola úspechom. Iné hlasy v tom príbehu často chýbajú.
Výskumno-mediálny projekt Prehliadané hlasy transformácie (LOST VOICES) si dáva za cieľ to zmeniť. Chce zaznamenať životné príbehy ľudí, pre ktorých 90. roky neznamenali len slobodu, ale neraz aj sklamanie – často v podobe straty práce, životnej perspektívy či dôstojného miesta v spoločnosti.
Na tieto roky sa dnes už pozeráme s odstupom viacerých desaťročí a je preto načase ich podrobnejšie analyzovať. Zároveň si možno položiť otázku, či bola ekonomická a s ňou spojená sociálna transformácia na Slovensku úspechom či neúspechom. Do spoločenského diania i do stále živej pamäti obyvateľov sa premietla divoká privatizácia v 90. rokoch, vzostup nacionalizmu, narastajúca nezamestnanosť či strata sociálnej stability.
Historická revue, nezisková organizácia Človek v ohrození, Múzeum mesta Bratislavy a mediálna iniciatíva Svet medzi riadkami chcú tieto skúsenosti zachytiť priamo od ľudí, ktorí ich prežili. O projekte hovorí jeho odborný koordinátor Peter Ivanič z mediálnej iniciatívy Svet medzi riadkami.
Projekt stojí na príbehoch ľudí, ktorých hlasy v mediálnom aj odbornom diskurze bežne prehliadame. Prvá fáza sa nezačína samotným zberom, ale školením ľudí, ktorí budú rozhovory viesť naprieč Slovenskom. Na školení sa stretnú zástupcovia komunít, regionálni novinári, učitelia či sociálni pracovníci. Naučia sa, čo je orálna história a aké postupy možno použiť pri jej zázname, ako chrániť osobné údaje a ako rozhovor spracovať technicky.
Projekt sa sústreďuje predovšetkým na štyri skupiny: pracovníkov vo verejných službách, ako sú učitelia, policajti, zdravotné sestry a štátni zamestnanci; ľudí, ktorí pôsobili v priemysle, textilkách, strojárňach, baniach a ťažkom priemysle; a príbehy Rómov či predstaviteľov maďarskej menšiny. V každej skupine má polovicu rozprávajúcich tvoriť ženy, aby bol získaný obraz čo najúplnejší. Úlohou vyškolených anketárov bude osloviť ľudí vo svojom okolí a viesť s nimi rozhovory o ich skúsenosti s transformačným obdobím. Zozbierať sa má aspoň 60 príbehov.
Ľudia nemusia čakať, kým ich osloví anketár. Zapojiť sa možno aj prostredníctvom anonymného dotazníka, ktorý pomôže načrtnúť základný obraz a umožní tým, ktorí by sa o svoj príbeh radi podelili, dať na seba kontakt. Dotazník aj neskoršie rozhovory sú v každej fáze dobrovoľné. O tom, či sa príbeh objaví anonymne, pod pseudonymom alebo s menom, rozhoduje rozprávajúci sám a svoj súhlas môže kedykoľvek zmeniť alebo odvolať.
Nahrávky a prepisy rozhovorov uschovajú v archívnej podobe a v súlade s etickými pravidlami výskumu a spracovania osobných údajov ich sprístupnia ďalším výskumníkom. Archív tak pomôže uchovať prehliadanú časť spoločnej historickej pamäte a poskytne súbor historických prameňov pre ďalší výskum. Rozhovory sa využijú aj v ďalších fázach projektu – pri analýze, stretnutiach ľudí, ktorí prežili 90. roky rozdielne, pri krátkych videosvedectvách aj pri materiáloch pre školy.
Projekt nechce súdiť či hodnotiť privatizáciu ani politické strany a nehľadá vinníkov. Chce zachytiť, ako 90. roky zažili ľudia, ktorí sa v bežnom vyobrazení transformácie neobjavujú. Dozvuky týchto rokov sa dnes prejavujú v polarizácii, apatii, znechutení a miestami aj v beznádeji významnej časti spoločnosti. Ľudia zo zasiahnutých skupín nie sú len zdrojom informácií, príbehy majú aj sami zbierať. Zozbierané príbehy sa potom použijú na moderované stretnutia ľudí, ktorí transformáciu a jej vplyv na dnešok prežili a prežívajú veľmi rozdielne.
Za úspech bude projekt považovať, ak zachová čriepok spoločných dejín a dá priestor aj tým, ktorých hlas býva až príliš často prehliadaný. A tiež ak pomôže k lepšiemu vzájomnému porozumeniu a ukáže, že to, ako dnes vnímame svet, často súvisí s tým, z akých rozdielnych pomerov sme v 90. rokoch vychádzali.
Vyjadrené názory predstavujú názory autorov projektu a nemusia odrážať názory Európskej únie (EÚ) ani Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). EÚ ani EACEA za ne nenesú zodpovednosť.
