Alternatívou k heslu „Ide o ekonomiku, tupci“ je „Ide o delegovanie a dôveru, tupci“
Ľavicový prezident Luiz Inácio Lula da Silva v nedávnych brazílskych prezidentských voľbách porazil Flávia Bolsonara, predstaviteľa krajnej pravice, ktorý je dnes na úteku. V Spojených štátoch zase Trumpovi prívrženci z hnutia MAGA utrpeli v kongresových voľbách v polovici volebného obdobia drvivú porážku. Oba výsledky sú dobrou správou z dvoch veľmi veľkých krajín. Demokrati na celom svete môžu spávať o niečo pokojnejšie.
Dobrá správa však môže mať krátke trvanie, ak si z nej víťazi vyvodia nesprávne závery. A súdiac podľa vyjadrení komentátorov hlavného prúdu, presne to sa deje.
Nešlo o ekonomiku
Na rozdiel od toho, čo vám povie každý analytik, nešlo „len o ekonomiku, tupci“. V roku 2024 zvíťazil Trump s náskokom 1,5 percenta pri inflácii okolo troch percent. Tentoraz, keď sa inflácia v roku 2026 očakáva len o málo vyššia, približne 3,5 percenta, demokrati vyhrali celonárodné hlasovanie (merané vo voľbách do Snemovne reprezentantov) o 13 percent. Premenná, ktorá sa takmer nepohla, nemôže vysvetliť volebný zlom takého rozsahu, aký sa vyskytne raz za storočie. Ostatné kľúčové ukazovatele americkej ekonomiky – rast, mzdy a tvorba pracovných miest – sa pritom vyvíjali priaznivo.
V Brazílii platí to isté, len naopak: voliči Lulu neodmenili za vynikajúce hospodárske výsledky. Inflácia aj rast sú rovnako nevýrazné ako v posledných rokoch, ak nie horšie, keďže sa v roku 2026 oba ukazovatele zrejme zhoršujú, a úrokové sadzby sú závratne vysoké.
Rozhodla strata dôvery
Alternatívou k heslu „Ide o ekonomiku, tupci“ je „Ide o delegovanie a dôveru, tupci“. Voliči nemajú čas ani chuť listovať v učebniciach ekonómie a volebných programoch, aby sami zistili, ktorá politika je správna. Moderné demokracie fungujú na delegovaní: vyberáme si ľudí, ktorí majú politiku vymyslieť za nás, a zvyčajne si vyberáme takých, s ktorými sa stotožňujeme, ktorí sa nám zdajú zdieľať naše hodnoty a rozumieť nášmu životu.
V roku 2024 hlasovalo za Trumpa 77 miliónov Američanov. Mnohí napriek tomu, že za kompetentnosť nikdy nezískal žiadne ocenenie. Pôsobil však autentickejšie a menej vyšpekulovane než „elitárski“ demokrati. V nasledujúcich rokoch túto dôveru zradil: vyvolával dojem, že mu viac záleží na vlastnej peňaženke než na peňaženkách voličov.
Brazília potvrdzuje, že rozhoduje dôvera. V poslednej, rozhodujúcej televíznej debate Bolsonaro, ktorý to dotiahol vysoko vďaka rodine, vyhlásil, že Lula „jednou rukou dáva a deviatimi prstami berie“. Lula mu odvetil, že o prst prišiel pri úraze v továrni, pretože ako sedemnásťročný musel pracovať na nočných zmenách, inak by nemal čo jesť, zatiaľ čo Bolsonaro v živote neodpracoval ani deň. S kým sa po tejto výmene brazílski voliči pravdepodobnejšie stotožnili?
Výsledky volieb nie sú mandátom. Boli prekvapujúce vo všetkých ohľadoch okrem jedného – tak ako v každých voľbách modernej éry, voliči zavrhli jedného človeka, no nepodporili druhého. Ani americkí demokrati, ani Lulova Strana pracujúcich v Brazílii zatiaľ neponúkajú víziu, ktorá by voličov dokázala nadchnúť. Pokračovať ako doteraz už nebude stačiť.
Ľavica si zvyčajne strelí do nohy
Schopnosť americkej a brazílskej ľavice strieľať si do vlastnej nohy (alebo rovno do hlavy) netreba nikdy podceňovať. Pre demokratov je najväčším rizikom, že povzbudení rozsahom víťazstva si v primárkach vyberú kandidáta, ktorý by mohol prehrať s Marcom Rubiom alebo s republikánom mimo hnutia MAGA. Kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortezová verejne vyhlásila, že ak môže Abdul El-Sayed vyhrať senátorské kreslo v Michigane, prezidentské voľby môže vyhrať ktokoľvek. Republikáni by v novembri 2028 oveľa radšej stáli proti Ocasio-Cortezovej než proti americkému senátorovi Jonovi Ossoffovi.
V Brazílii je najväčším rizikom, že Lula uverí, že mu prejde, ak nebude robiť nič s obrovským fiškálnym deficitom (takmer deväť percent HDP) a obrovským verejným dlhom, ktorý nahromadil. Brazília sa v nedávnej minulosti vyhla dlhovej kríze, pretože väčšina jej dlhu je v domácej mene. Teraz, keď úrokové sadzby rastú, však táto ochrana prestáva byť taká spoľahlivá.
Ak Lula čoskoro nezačne konať, aj mierne splaskanie bubliny okolo umelej inteligencie v USA by mohlo vyvolať výpredaj brazílskych dlhopisov. Výsledná kríza by zničila zvyšky dôvery v schopnosť ľavice vládnuť a zaručila by, že sa o štyri roky prezidentom stane niekto pravicový.
Krízy by sa nemali premrhať. Rovnako ako víťazstvá. Dúfajme, že Lula aj demokrati to pochopia.
