Muskova Mechazilla má zachytiť padajúcu raketu. Môže to znamenať revolúciu v lietaní do vesmíru
„Nikto by nenakupoval lietadlá, ktoré letia raz a potom padnú do oceána. To by bolo absurdné,“ napísal Elon Musk na sociálnej sieti X pred šiestimi rokmi. Tento piatok sa bude celý svet pozerať na to, či sa mu podarí urobiť ďalší významný krok k naplneniu sľubu o opakovateľne použiteľných raketách.
SpaceX čaká náročná skúška systému Mechazilla – obrovskej štartovacej veže s mechanickými ramenami, ktoré sa pokúsia zachytiť Starship pri návrate na Zem. Ak sa podarí zachytiť aj druhý stupeň rakety, pôjde o prelomový bod vo vesmírnych letoch.
V piatok 13. novembra vyštartuje raketa Starship na misiu Flight 15. Možné bude aj niekoľkohodinové sledovanie živých záberov z lode počas obehu okolo Zeme, ktoré má zabezpečovať sieť Starlink.
Štart a návrat
Stodvadsaťštyri metrov vysoká Starship je najsilnejšou raketou na svete. Je navrhnutá na prepravu ťažkého nákladu aj ľudskej posádky na obežnú dráhu Zeme, Mesiac a podľa Muskových prísľubov aj na Mars. Skladá sa z nosného stupňa Super Heavy a z lode Starship.
Doteraz sa pri raketových systémoch podarilo zachytávať na Zemi iba nosné stupne, pričom pre každú raketu sa musel vyrobiť nový druhý stupeň. Musk dlhodobo sľubuje znovupoužiteľnosť, ktorá má znížiť náklady výroby aj čas na prípravu ďalšieho štartu.
Štartovacie okno má trvať 75 minút a otvorí sa o 16:45 miestneho času, na Slovensku medzi 23:45 až 01:00. Starship má obletieť Zem vo výške približne 275 kilometrov a za 22 hodín vykonať približne 14 obehov.
Nosný stupeň sa má vrátiť približne šesť a pol minúty po štarte, keď Mechazilla vykoná prvý zachytávací manéver. O druhý a dôležitejší manéver sa pokúsi v sobotu 14. novembra približne o 22:17 nášho času.
Mechazilla už uspela
SpaceX má za sebou tri úspešné zachytenia nosného stupňa Super Heavy. Prvý úspešný pokus sa uskutočnil 13. októbra 2024 počas piateho testovacieho letu Starship.
Od roku 2015 SpaceX úspešne pristáva s prvými stupňami rakiet Falcon 9, doposiaľ však len v oceáne. Odtiaľ ich prepravili, podľa potreby opravili a využili pri ďalšom štarte. Pri piatkovom lete sa prvýkrát pokúsia o zachytenie druhého stupňa, ktorý sa doteraz opätovne nepoužíval.
Návrat druhého stupňa je komplikovanejší pre extrémne teploty pri prelete atmosférou. Preto potrebuje tepelný štít, ktorý bol jednou z najväčších inžinierskych výziev. Odolný tepelný štít musí minimalizovať potrebu opráv a byť vhodný na opätovné využitie.
Aby sa Starship mohla vrátiť do základne Starbase, musí absolvovať bezpečnú trajektóriu ponad obývané oblasti severného Mexika a južného Texasu až k miestu štartu, kde ju zachytí veža Mechazilla.
Čo ak sa to nepodarí
SpaceX je pripravený aj na predčasné ukončenie letu. To sa stalo aj s nedávnym orbitálnym letom, keď namiesto šiestich obletov Zeme raketa vykonala iba dva.
Pre prípad, že by sa let nemohol uskutočniť podľa plánu, má SpaceX pripravených päť alternatívnych scenárov návratu. Dva sa týkajú situácie, keď nebude možné bezpečne zachytiť loď ramenami veže Mechazilla.
Ak bude pokus o zachytenie zrušený pred záverečným priblížením k veži, loď môže pristáť na hladine Mexického zálivu. Ak sa nevykoná plánovaný zážih motorov na opustenie obežnej dráhy, Starship absolvuje ešte jeden obeh a zamieri do oblasti Tichého oceánu severne od Havajských ostrovov.
Zvyšné tri scenáre počítajú s predčasným ukončením letu v rôznych fázach misie – v Indickom oceáne po výstupe, v Tichom oceáne severne od Havaja v skoršej fáze letu a v oblasti východného Pacifiku pri pobreží Čile.
Nové satelity budú snímať tepelný štít
Piatkový let sa začne orbitálnym letom, ktorého cieľom je dopraviť ďalších 26 internetových satelitov Starlink V3 na obežnú dráhu. Satelity by mali začať poskytovať služby niekoľko týždňov po štarte. Tri z nich boli upravené a vybavené sústavou kamier, ktoré budú snímať tepelný štít Starship a odosielať zábery operátorom na Zemi.
Už minulá misia odštartovala budovanie „megakonštelácie“ satelitov Starlink V3. Elon Musk plánuje vypustiť stotisíc satelitov na obežnú dráhu Zeme, informoval o tom britsko-americký astronóm a astrofyzik Jonathan McDowell.
Začiatkom októbra spoločnosť prevádzkovala na nízkej obežnej dráhe Zeme viac ako 11-tisíc satelitov Starlink, čím si udržiavala pozíciu prevádzkovateľa najväčšej satelitnej konštelácie na svete. Začiatkom roka Musk požiadal o povolenie na vypustenie až milióna satelitov v rámci konštelácie Starmind, ktorá by predstavovala vesmírne dátové centrá. Projekt zatiaľ nebol schválený.
Viacerí odborníci kritizujú Muskove ambície a varujú pred preplnením zemskej obežnej dráhy. Astronómovia sa sťažujú, že satelity zanechávajú jasné stopy na astronomických snímkach, čo môže sťažovať pozorovanie aj získavanie kvalitných fotografií nočnej oblohy. S väčším počtom objektov na obežnej dráhe sa zvyšuje aj riziko vesmírnych zrážok.
