Po tejto vláde zostane len zlá krv a smrad
Rušenie korešpondenčnej voľby je dokonalý symbol štvrtého Fica. Koaliční partneri sa sporili o tretoradé bezvýznamnosti vo volebnom zákone a podmieňovali nimi zrušenie korešpondenčnej voľby. Už vtedy sa ukazovalo, že s takýmto materiálom sa diktatúra vybudovať nedá. Toľko sa naťahovali o krúžky a percentá, až sa im to rozsypalo.
Nie je známe, či volebný zákon nechali neprítomní predkladatelia v parlamente prepadnúť naschvál, alebo sú naozaj takí drevení, ale to ani nie je dôležité. Pri štipke kreativity nie je náročné návrh na rokovanie pretlačiť oveľa skôr než o pol roka.
Koalícii netreba radiť, veď gramotného človeka by si našli: môžu ten istý bod zaradiť na mimoriadnu schôdzu, prerobiť ho na pozmeňujúci návrh a prilepiť ho trebárs k zákonu o ochrane uškatca ušatého alebo predložiť rovnaký zákon nanovo a ešte k nemu schváliť skrátené konanie.
Technické možnosti sú teda dostatočné, ale podstatné sú tie politické a v tomto smere sa zdá, že koalícia narazila na samu hranu akcieschopnosti. Čo rovnako platí pre akcieschopnosť „kompetenčnú“ ako pre schopnosť disponovať väčšinou.
Obžalovaný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar bol pri tom, keď zrušenie voľby poštou nechal Smer prepadnúť, a teraz sa ho snaží vzkriesiť.
