Štát sa spýta Slovákov na ich financie
Slovenské domácnosti sa opäť dostanú pod drobnohľad. Národná banka Slovenska (NBS) a Štatistický úrad SR zisťujú, ako sú na tom ľudia s úsporami, majetkom a dlhmi, ale aj to, či by dokázali zvládnuť nečakaný výdavok alebo výpadok príjmu.
Do medzinárodného prieskumu sa zapoja iba vybrané domácnosti, ich odpovede však pomôžu vytvoriť obraz o finančnej situácii ľudí na celom Slovensku.
Zisťovanie o financiách a spotrebe domácností (HFCS) sa uskutočňuje približne každé tri roky v krajinách eurozóny a ďalších európskych štátoch. Koordinuje ho Európska centrálna banka, pričom na Slovensku ho zastrešuje NBS a zber údajov zabezpečuje Štatistický úrad SR. Ide o najkomplexnejšie európske zisťovanie svojho druhu, ktoré umožňuje sledovať nielen príjmy a výdavky, ale aj skutočný majetok domácností, ich finančné rezervy či zadlženosť.
Práve tieto údaje môžu odhaliť rozdiely, ktoré sa pri pohľade na priemernú mzdu alebo infláciu strácajú. Dve domácnosti s podobným príjmom totiž môžu mať úplne odlišnú finančnú situáciu. Jedna môže vlastniť nehnuteľnosť a mať dostatočné úspory, druhá môže väčšinu príjmu použiť na splácanie hypotéky a bežné výdavky.
„Ak chceme rozumieť tomu, ako sa slovenským domácnostiam skutočne darí, nestačí poznať priemernú mzdu alebo vedieť, o koľko narástli ceny. Potrebujeme vedieť aj to, aké majú domácnosti rezervy, majetok a dlhy a ako by zvládli nečakaný výdavok či výpadok príjmu. Práve takéto údaje nám HFCS prináša,“ vysvetľuje Reiner Martin, výkonný riaditeľ úseku výskumu, štatistiky a ekonomického vzdelávania NBS.
Dotazník sa preto pýta na viac než len výšku príjmov. Zisťuje informácie o úsporách a investíciách, nehnuteľnostiach a ďalšom majetku, pôžičkách, hypotékach aj bežnej spotrebe. Otázky sa týkajú celej domácnosti, ale aj jej jednotlivých členov vrátane zamestnania či budúcich dôchodkových nárokov.
Dôležitou súčasťou prieskumu je ochrana súkromia. Odpovede sa spracúvajú anonymne a z výsledkov nebude možné zistiť, koľko úspor, dlhov či majetku uviedla konkrétna domácnosť ani kto v nej žije. Údaje sú chránené a možno ich využiť výhradne na štatistické a výskumné účely.
Do zisťovania sa nezapájajú všetky domácnosti. Vybrané dostanú od Štatistického úradu SR pozývací list so žiadosťou o spoluprácu. Súčasťou listu bude aj kontakt na opytovateľa a príslušné krajské pracovisko úradu, kde si môžu overiť, že ide o oficiálny prieskum.
Účasť neprináša respondentom individuálne finančné poradenstvo ani osobné vyhodnotenie ich hospodárenia. Význam má najmä v spojení s odpoveďami ostatných domácností. Vďaka nim bude možné lepšie zachytiť situáciu rôznych skupín obyvateľstva – od mladých rodín splácajúcich hypotéku cez nájomníkov až po dôchodcov či ľudí bez finančnej rezervy.
Výsledky pomôžu NBS posúdiť, ktoré domácnosti najviac pociťujú rast cien a úrokových sadzieb, kde majú ľudia problémy vytvárať si úspory a v ktorých skupinách sa môžu hromadiť riziká spojené so zadlžením. Hoci sa do prieskumu zapája iba časť populácie, náhodný výber domácností umožňuje, aby získané odpovede reprezentovali situáciu na celom Slovensku aj v jednotlivých krajoch.
„Úprimne si vážime čas a ochotu respondentov. Vďaka ich spolupráci sú k dispozícii cenné údaje, ktoré slúžia ako podklad pre analýzy a rozhodovanie na národnej aj európskej úrovni,“ uviedla Veronika Krišková, generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie Štatistického úradu SR.
Úrad podľa nej do projektu prináša dlhoročné skúsenosti s výberovými štatistickými zisťovaniami aj sieť vyškolených opytovateľov, ktorí zabezpečujú zber údajov v teréne.
Národná banka Slovenska plánuje o výsledkoch aktuálneho zisťovania informovať v priebehu roka 2028.
