Európsky útek z taniera
Z mnohých myšlienok, ktoré sa natískajú, si predoslanie zaslúži tá, že „casting“ na európskeho vyjednávača, ktorý vyhral formát E-5, nesie v sebe vážnu symbolickú porážku Európy.
Darmo v spravodajstvách nechýba výraz „konečne“, a to v pochvalnej dikcii, Európa prekročila vlastné červené čiary: kým bude trvať agresia na Ukrajine, či aspoň nezačne prímerie, s Rusmi sa rozprávať nebudeme.
Pamätáte, akú búrku vyvolali ešte pred pár týždňami telefonáty nórskeho premiéra a fínskeho prezidenta do Moskvy? Rôzne rusofilné živly sa teraz môžu biť v prsia: vidíte, my sme od začiatku tvrdili, že jedine diplomacia.
Ako sa to stalo? Ponuky Putinovi, len aby si sadol za jeden stôl s Ukrajinou, ktoré sa zjednodušene interpretovali ako nadržiavanie Rusom (naposledy zrušenie sankcií na diesel), stupňoval Trump až po otvorenie diskusie o bezpečnostnej architektúre Európy.
Tej už Putin buď neodolal, alebo – pravdepodobnejšie – odolávať ani nechcel, keďže je to jeden zo strategických cieľov, o ktoré mu beží na Ukrajine. A v súlade s taktickým cieľom, ktorým je zdržiavanie, čoho korunným dôkazom je, že Rusi odmietajú prímerie.
Žiaľ, Trump má na Európu silnú páku, ktorou je oslabenie úlohy NATO.
