Nitrianske námestie počas revolúcie skrývalo stavenisko divadla
Nitrianske Svätoplukovo námestie, v novembri 1989 ešte nesúce Leninovo meno, nebolo počas revolučných dní miestom, kde by sa zhromažďovali obyvatelia mesta. Od roku 1982 sa na ňom budovalo Divadlo Andreja Bagara, pričom jeho otvorenie sa uskutočnilo až v septembri 1992.
„Celú stavbu pred očami obyvateľov Nitry ukrýval vysoký plot zdobený päťcípou hviezdou a budovateľskými heslami,“ povedala Slavka Civáňová, kurátorka výstavy Ako sme stavali divadlo.
Centrom revolučných udalostí v meste sa tak stala priľahlá Leninova trieda, dnes Štefánikova ulica. Tá sa pred dvadsiatimi rokmi zmenila na pešiu zónu, pričom Dom módy, ktorý tam stojí dodnes, nesie na jednom zo stĺpov pamätnú tabuľu venovanú Novembru 89. Pri nej sa uskutoční spomienkové stretnutie, ktoré organizuje radnica spolu s Občianskou Nitrou. Účastníci sa najskôr o 16. hodine stretnú pri Pamätníku obetiam komunizmu pred mestským úradom, odkiaľ sa spoločne presunú k Domu módy.
Prvé vyhlásenie nitrianskej VPN
Priama účastníčka novembrových udalostí Lujza Bakošová uviedla, že práve v týchto miestach zaznelo prvé vyhlásenie nitrianskej skupiny Verejnosť proti násiliu. Skupina vznikla na pôde ochranárov, na čele ktorých vtedy stáli František Kolář a Peter Hattas, otec dnešného primátora.
V televízii v novembri 1989 zaznel výrok „Nitra spí!“, ktorý pochádzal z bratislavského námestia a počuli ho diváci na celom Slovensku. „Bolo to naozaj veľmi zahanbujúce. Ale Nitra rozhodne nespala, a ak môžem byť osobná, tak tí, čo sme založili VPN v Nitre, sme v skutočnosti spali veľmi málo,“ reagovala Lujza Bakošová pri príležitosti 30. výročia revolúcie.
Herci Divadla Andreja Bagara boli v tom čase na zájazde v Moskve, a to od 12. do 23. novembra, preto v Nitre rozbiehali Nežnú revolúciu najmä študenti a ochranári. Bakošová si spomína, že počas jednej z demonštrácií pred Domom módy bola v neďalekej uličke, dnes Radlinského, odstavená veľká V3S naložená vojakmi. „Zrejme čakali na rozkaz zasiahnuť, ten však zjavne neprišiel…“
Nitrania chodili po uliciach s trikolórami na kabátoch a vetrovkách, výklady v meste boli polepené revolučnými letákmi a plagátmi.
Prvé slobodné noviny a odstránenie symbolov režimu
Začiatkom decembra 1989 vyšli v Nitre prvé slobodné noviny s názvom Nitrianska verejnosť. Lujza Bakošová bola ich šéfredaktorkou, pričom texty vznikali na písacích strojoch a z redakcie ich nosili do tlačiarní. Od januára 1990 noviny vychádzali pravidelne ako týždenník. „Predávali sme ich za 1 Kčs alebo za dobrovoľný príspevok. Na začiatku boli veľmi žiadané a spomínam si, že ktosi nám dal za jedno číslo sto korún, čo bol vtedy veľmi slušný peniaz – asi tretina vtedajšej ceny pánskych kožených topánok,“ povedala Bakošová.
Neskôr podľa nej záujem o noviny klesal spolu s poklesom popularity VPN. „A tá klesala, okrem iného, aj ako odpoveď na zrod a rast fenoménu mečiarizmu so všetkými dnes už dobre známymi dôsledkami.“ Vydávanie novín ukončili v novembri 1990, pred prvými slobodnými komunálnymi voľbami.
Ešte začiatkom roka 1990 schválil mestský národný výbor odstránenie vysokého šikmého pylóna pred nedokončeným divadlom, ktorý kritizovala odborná aj laická verejnosť. V máji toho istého roka odstránili aj sochu Lenina, ktorá na námestí stála od roku 1974. Jej autorom bol Tibor Bartay.
„Ja som to podpísal,“ povedal niekdajší šéf nitrianskej VPN a pedagóg Ivan Mačura. Osobne vtedy objednal osemtonový žeriav a pamätá si, ako dali Leninovi lano okolo krku. „Nebol skolaudovaný a pod ním boli kamene.“
Bronzová socha v nadživotnej veľkosti dočasne skončila vo dvore bývalých Technických a rekreačných služieb na Cintorínskej ulici. Dnes je dielo uložené v sklade Nitrianskych komunálnych služieb, kam ho presunuli v apríli 2022.