Rusko neustúpilo zo svojich požiadaviek
Požiadavky, ktoré sa po poslednom mierovom rokovaní v Abú Zabí šíria oficiálnymi aj neoficiálnymi kanálmi, sa nelíšia od tých, ktoré Kremeľ predkladal ešte v čase, keď rozpútal vojnu na Ukrajine. Patria k nim návrat NATO do hraníc spred roku 1997, neutralita Ukrajiny a odstúpenie území vrátane tých, ktoré Moskva nekontroluje. Moskva aj po poslednom kole rokovaní naďalej žiada úplné stiahnutie ukrajinských vojsk z Donbasu, nepripúšťa medzinárodné mierové jednotky na Ukrajine, chce si vynútiť obmedzenia na veľkosť a výzbroj ukrajinských ozbrojených síl a bezjadrové postavenie Ukrajiny.
Požiadavky ako súčasť rokovacej taktiky
Ak počas rokovaní zazneli aj požiadavky na vystúpenie Fínska z NATO, odstránenie spojeneckých základní v pobaltských štátoch a demilitarizáciu ukrajinských prístavných miest Odesa a Mykolajiv, ide o extrémne rokovacie pozície, ktoré sú súčasťou taktiky. Tvrdí to Alexander Duleba, expert Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Pre takúto taktiku sa používa výraz extrémne kotvenie.
Mechanizmus extrémneho kotvenia
Ide o snahu ukotviť vyjednávanie extrémnou požiadavkou s cieľom vytvoriť tlak na druhú stranu a dosiahnuť kompromis niekde na polceste. Čím extrémnejšia je začiatočná pozícia, tým bližšie môže byť kompromis k pôvodnej pozícii. Rusko svoje požiadavky rámcuje potrebou širšieho bezpečnostného usporiadania Európy.
Kanály a širší kontext požiadaviek
O požiadavke, aby Fínsko vystúpilo z NATO, hoci oficiálne nezaznela, informoval nemecký denník Bild. Ten s odvolaním sa na neoficiálne zdroje uviedol, že Moskva v Abú Zabí žiadala odstránenie spojeneckých základní v pobaltských štátoch a demilitarizáciu Odesy a Mykolajivu. Podľa Dulebu Rusko nemá právo ani možnosť požadovať vystúpenie krajiny z NATO, ktorá už bola prijatá, a Moskva si to uvedomuje.
Štyri piliere moskovského postupu
Vyjednávač Michael MacArthur Bosack v analýze pre Kyiv Post zaradil extrémne ukotvenie pozície medzi štyri piliere moskovského postoja. Druhým pilierom je podľa jeho textu priebežné zvyšovanie ceny za ukrajinskú obranu, čo sa premieta do útokov na ukrajinskú energetiku a civilné obývané oblasti. Tretím je vyčkávanie, kým dnešní ukrajinskí partneri začnú sťahovať svoju podporu alebo tlačiť Kyjev k širším ústupkom. Štvrtým je ponuka ekonomických dohôd Bielemu domu, ktoré by Washington motivovali k vyvíjaniu nátlaku na Kyjev. Ako príklad uviedol návrh Kirilla Dmitrijeva, ktorý americkému emisárovi Stevovi Witkoffovi ponúkol možnosť obchodných a investičných dohôd.