Čínsky a ruský prezident začali v Číne vzájomné rokovania
Čínsky prezident Si Ťin-pching a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin začali v Číne vzájomné rokovania. Uskutočňujú sa deň pred historickým trojstranným samitom s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v meste Šen-čen, kde sa koná summit Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC). Informovali o tom čínske a ruské štátne médiá.
Rozhovory na okraj tohto samitu sú už piatym stretnutím čínskeho a ruského prezidenta len za tento rok vrátane jedného rokovania prostredníctvom videolinky.
Trump sa v tom čase ešte nachádzal na Filipínach a jeho prílet do Šen-čenu sa očakával v neskorších hodinách.
Putin ešte pred rokovaniami so Si Ťin-pchingom vyhlásil, že očakáva, že jeho trojstranný samit s lídrami USA a Číny bude „veľmi užitočný“.
„Očakávam, že trojstranné stretnutie ruského, čínskeho a amerického lídra, naplánované na okraj samitu (APEC), bude mimoriadne užitočné,“ povedal Putin.
„V súčasnom svete plnom turbulencií, uprostred fragmentácie globálnej ekonomiky a v čase, keď rastú vojensko-politické riziká, je naliehavo potrebná jednota namiesto rozdelenia, rovnosť namiesto hegemónie, partnerstvo namiesto izolácie a dialóg namiesto ultimát,“ dodal.
Šéf Kremľa zároveň vyhlásil, že západné sankcie uvalené na Moskvu od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 „zlyhali“ a Rusko nimi prešlo „so cťou“.
Francúzsky minister: Prítomnosť vojakov na Ukrajine je súčasťou výcvikovej misie
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot uviedol, že prítomnosť francúzskeho vojenského personálu na Ukrajine je súčasťou misie zameranej na výcvik a technickú podporu ukrajinských vojakov vo vojne proti Rusku.
„Nie sme bojujúcou stranou na Ukrajine a ani ňou nemáme v úmysle byť, ale podporujeme ukrajinskú armádu a ukrajinský odpor,“ povedal Barrot pre televíziu France 5.
Francúzsko cvičí ukrajinských vojakov od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Doteraz sa však výcvik uskutočňoval len na území Francúzska a Poľska, keďže krajiny Európskej únie sa snažia predísť zvýšeniu rizika priameho konfliktu s Ruskom.
Barrot odpovedal na otázky týkajúce sa misie známej pod názvom Volia. O jej existencii ako prvá informovala francúzska verejnosprávna rozhlasová stanica Radio France Internationale (RFI), podľa ktorej je misia aktívna od leta 2026.
„Pre národ, ktorý bojuje za svoju nezávislosť, slobodu a demokraciu pred bránami Európy – a tým bojuje aj za našu bezpečnosť –, je to najmenej, čo môžeme urobiť, že tam pošleme niekoľko inštruktorov a operátorov na údržbu,“ dodal Barrot.
„V žiadnom prípade nejde o vojenskú operáciu. Hovoríme o údržbárskych prácach veľmi ďaleko od frontovej línie a v obzvlášť obmedzenom rozsahu,“ uzavrel šéf francúzskej diplomacie.
Rusko podľa vyjadrení tamojšieho ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova vie o nasadení francúzskych vojakov na Ukrajine, čo označil za „priamu účasť“ na vojne. Moskva už v tejto súvislosti odovzdala Parížu varovanie.
Vo Francúzsku sa o necelý polrok uskutočnia prezidentské voľby. V nich si voliči vyberú nástupcu prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa profiluje ako stabilný podporovateľ Ukrajiny. Podľa prieskumov je favoritkou volieb hlavná postava Národného združenia Marine Le Penová. Tá v októbri vyhlásila, že v prípade zvolenia plánuje do pol roka ukončiť francúzsku finančnú pomoc Ukrajine.