Zuzana Leová si robí doktorát v Austrálii
Zuzana Leová študovala ekonometriu a operačný výskum v Prahe a v Amsterdame, kde získala dva magisterské tituly. Po skončení štúdia pracovala približne šesť rokov ako dátová vedkyňa a AI inžinierka. Dnes si robí doktorát na University of Melbourne v Austrálii, kde prepája kvantové počítače, bioinformatiku a výskum rakoviny.
„Od rodičov som nedostávala žiadne vreckové, takže som si všetko musela platiť sama. To, čo my doma považujeme za normálny život, je v zahraničí vnímané ako extrémna húževnatosť. Sme majstri v zatínaní zubov, čo má síce svoje obrovské výhody, no každá minca má dve strany,“ hovorí.
Cesta cez Prahu a Amsterdam
Pôvodne chcela ísť do Anglicka, no finančná realita ju priviedla z oblakov na zem. Na školné a život v zahraničí nemala rozpočet a dokončiť školu s dlhmi nebol jej sen. Nemecko jej prišlo ako zaujímavá alternatíva, no na prijatie potrebovala doladiť nemčinu. Napokon z toho vzišiel kompromis – bakalárske štúdium v Česku a magisterské v Nemecku.
Počas bakalárskeho štúdia v Prahe dostala ponuku na prestížny double-master program s univerzitou v Amsterdame. Štúdium samotné trvalo len rok, no v Amsterdame napokon zostala celých sedem rokov. Pracovala v podstate od pätnástich rokov a v Prahe brala rôzne brigády, len aby utiahla školu a život. Ku koncu bakalárskeho štúdia získala prvú prácu v odbore – hoci firma hľadala hotového magistra na plný úväzok, prihlásila sa ešte bez bakalárskeho titulu a s tým, že môže pracovať len na polovičný úväzok. Kvôli nej vytvorili špeciálne pracovné miesto.
Prečo práve Melbourne
Všetci si pri Austrálii predstavia Sydney, pláže a oceán, no ju to tam neťahalo. Všetko odštartovala zvedavosť, keď mala devätnásť rokov – cez pieseň zo soundtracku filmu 500 Days of Summer sa dostala ku kapele z Melbourne a začala si o meste hľadať informácie. Objavila multikultúrne mesto špičkového jedla a skvelej kávy. Podľa všetkého, čo si prečítala, jej to okamžite kliklo: toto je presne taký austrálsky New York.
Myšlienku mala v hlave už počas pobytu v Amsterdame, kde počas covidu pracovala v IBM. So šéfkou sa otvorene porozprávala o svojom sne a riaditeľka následne sprostredkovala výmenu s kolegyňou z Melbourne na rovnakej pozícii. Do IT sveta však vtrhol boom umelej inteligencie, kolegyňa zmenila pozíciu a celá výmena padla. Austrália po covide navyše výrazne sprísnila podmienky na získanie víz.
Doktorát a štipendium
V IBM pracovala ako AI inžinierka, no namiesto hlbokého matematického modelovania celé dni písala prompty. S dvoma magisterskými titulmi z matematiky a pravdepodobnosti mala pocit, že na takúto prácu je prekvalifikovaná. Rozhodla sa spojiť dva sny – Austráliu a doktorát. Už v poslednej práci v Prahe analyzovala dáta pre firmu, ktorá vyvíjala onkologické lieky, čo v nej prebudilo chuť riešiť veci so skutočným presahom.
Pri PhD si sama hľadala školiteľa. Prví dvaja či traja profesori ju odignorovali, preto zmenila taktiku – našla PhD študenta s podobným profilom, kúpila si letenky do Melbourne a na univerzite sa osobne stretli. Dal jej kontakty a predstavil ju viacerým profesorom. Ako zahraničná študentka si bez štipendia musí platiť školné približne 45- až 55-tisíc dolárov ročne. Kým mnohé krajiny majú s Austráliou špeciálne dohody a svojim študentom štipendiá pokrývajú, Slovensko ani Česko nič podobné nemajú.
Na potvrdzujúci e-mail o štipendiu čakala pol roka. Zlom prišiel tesne pred Vianocami, keď jej druhá školiteľka oznámila, že medzičasom získala grant a štipendium jej poskytne priamo zo svojho fondu pre kvantovú biotechnológiu.
Húževnatosť aj jej druhá strana
V Austrálii stretla viacero ľudí z východnej Európy a zakaždým sa jej potvrdzuje to isté: všetko si musia poctivo odmakať a nič nedostávajú na striebornom podnose. Zároveň jej to cestu vie skomplikovať – v uvoľnenej austrálskej kultúre pôsobí ako riadená strela, má vysoké nároky na seba aj na ostatných. Slováci sú podľa nej vo všeobecnosti veľmi priami, čo sa v Austrálii často vníma ako narúšanie pokoja.
Drive v sebe má prirodzene, no ovplyvnili ju aj rodičia. Otec prišiel z Vietnamu, vyštudoval právo v slovenčine a skončil ako najlepší v ročníku. Mama vyštudovala laboratórnu chémiu a už od detstva s ňou robila zábavné pokusy podľa detských knižiek, čím v nej prebudila lásku k vede.
Počas covidu vyhorela. Hneď pri prvých príznakoch vyhľadala pomoc, začala sa venovať mentálnemu zdraviu, chodiť k psychológovi a pracovať na traumách z detstva. Študentské roky si však podľa svojich slov užila naplno – veľa cestovala, chodila na koncerty, festivaly a párty, športovala a spoznávala ľudí z celého sveta. Na všetko si zarobila úplne sama.