Putinovi sa už smejú aj Arméni
V súčasnosti je stále ešte ťažké presne určiť, čo všetko prispelo k rozhodnutiu ruského prezidenta Vladimira Putina rozpútať vojnu proti Ukrajine. Avšak náznaky naznačujú, že jedným z hlavných faktorov bola jeho ambícia zapísať sa do ruských dejín. Po výsledkoch arménskych volieb sa ukazuje, že Putin síce dosiahol historický zápis, ale zďaleka nie takým spôsobom, aký zamýšľal.
Pred vojnou sa Putinovo meno spájalo s pozitívnymi príbehmi o rozvoji Ruska. Po období chaosu v 90. rokoch, vďaka svojej stratégii a podpore svojich spojencov zo služieb a bohatstva z ropných dolárov, viedol krajinu k nevídanej prosperite a prestíži. Anexia Krymu bola vnímaná ako korunovácia jeho úspechov, ktorá síce priniesla aj sankcie, napriek tomu ich dopad bol minimálny a nezabránil expanzívnej politike.
V súčasnej situácii však invázia na Ukrajinu ukazuje, na akú katastrofu Rusko smeruje. Pôvodne silný obraz krajiny sa rýchlo rozpadá a čelí vážnym problémom. Množstvo obyvateľov neustále žije v chudobe a ťažkých podmienkach, pričom prosperita sa zdá byť vzdialená realita pre mnohých Rusov. Perfektný obraz o silnom Rusku je narušený a miestne správy naznačujú, že napriek Putinovým ambíciám sa ľudia vo východných častiach krajiny skôr obávajú o svoje živobytie než aby sa podelili o radosť z jeho úspechov.
Prípad Armenu je dokladom toho, že Putinove politické a vojenské rozhodnutia sa môžu obrátiť proti nemu samotnému. Arméni sa pýtajú, kým bol pred vojnou a aký má význam jeho vládnuci štýl, keď krajina čelí krízam a neúspechom na mnohých frontoch. Je zrejmé, že čím ďalej, tým viac si národy v regióne uvedomujú, že si nemôžu dovoliť stavať na krehkých ilúziách silnej moci, akou je tá Putinova. Namiesto úcty sa tak čoraz častejšie objavuje posmech.
