Problematika efektívneho riadenia štátu na Slovensku
Richard Rybníček, prezident Únie miest Slovenska, v nedávnej reakcii na vyjadrenia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) zdôraznil, že klamnej predstave o problémoch Slovenska dominujú samosprávy. Podľa neho je zjavné, že skutočným problémom je spôsob, akým je riadený samotný štát. Rybníček sa vyjadruje k rastu výdavkov obcí, miest a vyšších územných celkov, ktoré sa významne zvýšili v priebehu rokov 2007 až 2025.
Rybníček uviedol, že RÚZ správne upozorňuje na nutnosť efektívneho spravovania verejných financií, ale nesúhlasí s atribúciou problémov na samosprávy. Hlavným zdrojom problémov je podľa neho usporiadanie a delegovanie kompetencií medzi rôznymi úrovňami riadenia. Slovensko by sa malo zamyslieť nad otázkami, aký štát ako spoločnosť vlastne chceme mať a ako by mal vyzerať model riadenia, aby bol efektívny a funkčný.
Rybníček môže ponúknuť dlhodobé návrhy na reformu štátu a decentralizáciu kompetencií. Podľa jeho slov, ÚMS neustále varuje pred tým, že štát si ponecháva priveľa kompetencií a rozhodovací proces prenáša na samosprávy bez adekvátneho financovania. Toto preťaženie vedie k rastu nákladov a zvyšovaniu byrokracie, pričom kvalita poskytovaných služieb pre občanov zostáva na nízkej úrovni.
Na druhej strane, proces reformy štátu, ktorá sa začala, podľa Rybníčka nikdy nebola úplne dokončená. Aby sa dosiahla zmena, je potrebné dôkladne preskúmať, aké povinnosti by mali vykonávať štátne úrady a aké mestá a obce. Efektívnejší štát by sa mal zameriavať na jasné rozdelenie úloh, pričom by mal počítať s potrebou úpravy financovania tak, aby odrážalo reálne požiadavky a kompetencie jednotlivých úrovní riadenia.
Rybníček tiež vyjadril nádej, že RÚZ bude ochotná zapojiť sa do diskusie o reálnej reforme a ponúknuť alternatívy pre efektívnejšie fungovanie štátu. Bez takejto reformy však bude ťažké dosiahnuť zastavenie rastu problémov a prehlbujúcej sa stagnácie sprevádzajúcej súčasný systém.
Na záver, analytické údaje z RÚZ ukazujú, že výdavky samospráv v Slovenskej republike vzrástli z 3,8 miliardy eur v roku 2007 na 11,2 miliardy eur do roku 2025, pričom aj po zohľadnení inflácie došlo k ich reálnemu nárastu o približne 80 percent. Tieto čísla tak jasne ilustrujú rastúci problém, ktorý si vyžaduje urgentnú pozornosť a efektívne riešenia.
