Účasť na referende v Prešovskom kraji nedosiahla celoslovenský priemer
V Prešovskom kraji sa počas nedávneho referenda ukázala nízka účasť voličov, ktorá sa nedokázala pretiahnuť ani cez už aj tak skromný slovenský priemer 16,1 percenta. V skutočnosti sa k referendovým urnám dostavila len približne 14,37 percenta zo 632 888 oprávnených voličov, čo predstavovalo len 90 948 účastníkov hlasovania.
Opozícia ignorovala referendum
V Prešove prevládali voliči z opozície, avšak z ich radov sa na referendum dostalo iba menšie percento. Pre porovnanie, na parlamentných voľbách v roku 2023 sa zúčastnilo takmer 66,7 percenta voličov, z toho vyše 200-tisíc ich hlasovalo za opozíciu. To naznačuje, že veľká časť potenciálnych voličov tak opäť ignorovala referendum.
Najnižšia účasť v histórii referend
Iniciátorom tohto referenda bola mimoparlamentná opozičná strana Demokrati, ktorej predseda Jaroslav Naď avizoval, že by považoval za úspech, keby sa referenda zúčastnilo viac ako 20 percent oprávnených voličov. Žiaľ, tento cieľ sa nestretol s úspechom, keďže ani v jednom okrese Prešovského kraja sa účasť neprelamila cez túto hranicu.
Odbor referendum a jeho výsledky
Referendum sa zaoberalo dvoma dôležitými otázkami. Prvou bolo zrušenie doživotnej renty pre premiéra Roberta Fica, ktoré podporilo 92,67 percenta hlasujúcich, pričom proti bolo len 5,95 percenta. Druhou otázkou bolo obnovenie špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktorej návrh podporilo 90,95 percenta voličov, s 7,09 percenta proti.
Porovnanie s Košickým krajom
Košický kraj sa naopak nedokázal v referende odprezentovať, keďže až tri okresy nemali ani 10-percentnú účasť. Takýto prepad účasťou naznačuje významnú apatiu voličov vo východnom Slovensku a vyžaduje si ďalšiu analýzu, aby sa zistili dôvody a motivácie za týmto fenoménom.
Reakcie a záver
Vyjadrenia predstaviteľov iniciujúcich stranu naznačili hľadanie zodpovednosti inde, pričom prezident komentoval výsledky referenda, označujúc ich za smutné. Celkovo nielen výsledky zo samotného referenda, ale aj nízka účasť poukazujú na potřebu hlbšej analýzy voličských preferencií a spôsobov angažovania týchto voličov v politických procesoch. Zatiaľ čo neúčinnosť referenda môže naznačovať nekvalitnú politickú komunikáciu, ďalšie kroky zo strany politických aktérov sú nevyhnutné pre budúcu mobilizáciu voličov.
