Prostriedky z Modernizačného fondu EÚ a ich šokujúce využitie
Aby boli naše mestá a regióny ekologickejšie, európsky Modernizačný fond umožnil prerozdelenie približne 50 miliárd eur, určených na podporu dekarbonizácie a prechod na obnoviteľné zdroje energie. Avšak analýzy naznačujú, že významná časť týchto prostriedkov bola využitá na projekty, ktoré umožnili pokračovanie v využívaní fosílnych palív, pričom nielenže sa nedosiahli plánované ekologické ciele, ale situácia sa dokonca zhoršila.
Vysoké nádeje, ale sklamanie v praxi
Predstavte si, že mesto dostane finančné prostriedky na nákup elektrobusov. Namiesto toho, aby ich použilo na modernizáciu dopravného systému, investuje do opravy starých dieselových motorov. Tým pádom sa síce zachová zamestnanosť vo výrobe a servise starých motorov, no pri riešení klimatických zmien je to krok späť. Mesto sa tak ocitá v pasci závislosti na fosílne palivá, ktoré chce odstrániť.
Analýza CEE Bankwatch
Podľa analýzy organizácie CEE Bankwatch, Slovensko a jeho susedné krajiny sa ocitli v rovnakej pasci s prostriedkami z Modernizačného fondu. Tento fond bol zriadený inštitúciami v Bruseli v roku 2018 a mal slúžiť ako ochranný nárazník pre európske fabriky a elektrárne pred rastúcimi cenami emisných povoleniek. Avšak namiesto investícií do udržateľných projektov sa stále značná časť týchto peňazí dostáva do projektov, ktoré predlžujú závislosť krajín na fosílnych zdrojoch.
Fosílne palivá versus zelené technológie
Odborníci CEE Bankwatch poukázali na alarmujúci fakt, že na každé tri eurá investované do projektov zlepšujúcich ekologickú situáciu pripadá jedno euro, ktoré putuje do projektov spojených s fosílnymi palivami. V súvislosti s tým experti uvádzajú, že v rámci Modernizačného fondu bolo doteraz vynaložených až 7,1 miliardy eur, čo predstavuje 35 percent všetkých výdavkov fondu. Tieto peniaze boli využité na podporu fosílneho plynu a spaľovanie biomasy, čo priamo neguje ciele klimatických záväzkov EÚ.
Slovensko: Kritická situácia v čerpaní fondov
Slovensko sa v porovnaní s inými krajmi EÚ pasuje s mimoriadne nízkou efektívnosťou čerpania fondov. Podľa analýz do polovice roku 2025 krajina využila len malú časť dostupných peňazí, pričom ostatné štáty v regióne pokročili v realizácii projektov dvojnásobným tempom. Tento stav by mohol prispieť k stagnácii v oblasti dekarbonizácie, pričom Slovensko patrí medzi energeticky najmenej efektívne krajiny v EÚ.
Dohľad Európskej komisie
Európska komisia v hodnotiacej správe zo 17. júla 2026 potvrdila, že investície zo Modernizačného fondu do fosílnych palív vyvolávajú vážne obavy, pokiaľ ide o súlad s klimatickými cieľmi EÚ. Približne štvrtina tohto fondu bola totiž zainvestovaná do zemného plynu, pričom mnohé štáty vrátane Slovenska sa snažia o prechod na ekologickejšie riešenia.
Alternatívy k fosílnym palivám
Na druhej strane, štúdie sa zhodujú na tom, že najefektívnejším riešením pre zníženie závislosti na fosílnych palivách je rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým veternej a solárnej, v kombinácii s tepelnými čerpadlami. Odhady naznačujú, že ak by EÚ splnila svoje ciele rozvoja zelených technológií v nasledujúcich piatich rokoch, dopyt po zemnom plyne by mohol klesnúť o 25 percent.
Riziká a budúcnosť energetickej politiky
Avšak prechod na obnoviteľné zdroje energie nie je bez rizík. Napríklad, závislosť na dovezených komponentoch pre energetické riešenia, ako je výroba solárnych panelov v Číne, môže otepliť geopolitické napätie. EÚ sa stojí pred výzvou zabezpečiť vlastnú energetickú základňu bez ohrozenia ekologických a politických cieľov, kým Slovensko musí urýchlene nájsť koordinovaný prístup k využívaniu dostupných prostriedkov a modernizovaniu svojho energetického sektora.
