Prevažne naftové nákladné vozidlá v Európe
Podiel nákladných vozidiel poháňaných naftou v Európe väčšinu času presahuje 96 percent. Tento vysoký podiel naznačuje, že aj v súčasnosti dominuje naftový pohon na európskom trhu. Napriek tomu sa v poslednom období snažia na trhu získať prevahu aj alternatívne palivá a elektromobilita, avšak elektrické nákladné automobily stále predstavujú len 0,3 percenta celkového trhu.
Postupná elektrifikácia a nové palivá
V súvislosti s elektrifikáciou sa pomaly presadzujú aj iné palivá, ktoré sa vyznačujú nízkou uhlíkovou stopou. Medzi nimi vyniká hydrogenovaný rastlinný olej, ktorý je vyrobený z použitých olejov a rastlinných tukov. Zaujímavou vlastnosťou tohto paliva je, že môže byť využívané v tradičných naftových motoroch bez akýchkoľvek úprav, čo umožňuje dopravným spoločnostiam znižovať emisie bez nutnosti okamžitej obmeny flotíl.
Limity a porovnanie HVO a bionafty B100
Aj keď HVO ponúka pomoc pri prechode na ekologickejšie palivá, množstvo surovín potrebných na jeho výrobu je obmedzené. Preto nie je realistické očakávať, že by toto palivo mohlo úplne nahradiť naftu. Hydrogenovaný rastlinný olej sa často zamieňa s bionaftou B100, pričom sú to odlišné palivá, ktoré majú rôzne vlastnosti. B100 vzniká procesom zvaným transesterifikácia, kde sa rastlinné oleje alebo živočíšne tuky spracúvajú s metanolom alebo etanolom. Tento typ paliva môže spôsobovať zanášanie palivových filtrov a jeho optimálna prevádzka si vyžaduje niektoré úpravy existujúcich dieselových motorov, najmä v chladnejších klimatických podmienkach.
Alternatívy k nafte a pomalý prechod na nové pohony
Eurowag, spoločnosť zaoberajúca sa dopravnými riešeniami, uvádza bioLNG (stlačený biometán) ako ďalšiu alternatívu k fosílnemu LNG, ktorý sa získava z obnoviteľných biologických zdrojov. V Európe momentálne jazdí okolo 2500 z celkového počtu 15 000 LNG nákladných vozidiel na bioLNG. Napriek tomu je výroba tohto paliva limitovaná dostupnosťou obnoviteľných surovín.
Zastaralé technológie a regionálne rozdiely
Prechod na nové pohonných sústavy napreduje len pomaly, keďže priemerný vek nákladných áut v Európskej únii dosahuje približne 14 rokov, pričom v niektorých oblastiach presahuje dokonca 20 rokov. S takto zastaranou technikou nemožno očakávať rýchlu obmenu vozidlových parkov. Situáciu navyše komplikuje aj rozpor medzi západnou a strednou či východnou Európou, kde dopravcovia čelí pomalejšiemu rozvoju infraštruktúry a vyšším nákladom na prevádzku. Bez dostatočných investícií sa tak hrozí vznik dvojrýchlostnej dekarbonizácie, ktorá môže oslabiť konkurencieschopnosť firiem východnej Európy.
