Temnú minulosť Novák pozná dnes len málokto. Z tábora hrôzy poslali na smrť tisíce ľudí
Tento rok uplynulo 85 rokov od prijatia takzvaného židovského kódexu. Platný bol od 9. septembra 1941. Rozsiahle, približne 40-stranové nariadenie obsahovalo 269 paragrafov, ktoré taxatívne vymedzovali, akým spôsobom budú Židia obmedzovaní od majetkovej až po fyzickú existenciu.
Horná Nitra si zároveň pripomína aj výročie začiatku výstavby najväčšieho slovenského koncentračného a pracovného tábora, ktorý stál na území dnešných Novák. Bol miestom, kde našlo nútený dočasný domov množstvo Židov z regiónu, ale aj z iných miest Slovenska. Odhaduje sa, že štyri- až päťtisíc z nich bolo deportovaných do koncentračných táborov v Poľsku. V Prievidzi si tieto udalosti pripomenuli prednáškou súkromného bádateľa Erika Kližana, ktorý priblížil osudy miestnych obetí holokaustu.
Pripravili ich o majetok aj dôstojnosť
Židovská komunita v Prievidzi mala v roku 1941 štyristo členov. Išlo o ľudí z mesta, ale aj vysídlencov napríklad z Handlovej či iných obcí, odkiaľ museli podľa vtedajších nariadení odísť. Nemohli totiž bývať tam, kde žilo väčšinové nemecké obyvateľstvo. Utiahli sa do Prievidze, kde čakali na svoj ďalší osud. Dnes už vieme, že približne 300 z nich holokaust neprežilo.
Po vzore Nemecka sa vládna moc prvej Slovenskej republiky snažila odstrániť Židov a židovstvo zo spoločnosti. Vtedajším parlamentom prijímaná legislatíva ich obmedzovala vo výkone základných ľudských a občianskych práv.
„V roku 1941 vláda prijala nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré do histórie vstúpilo ako takzvaný Židovský kódex. Prinášal nezmyselné až absurdné príkazy a obmedzenia, ktorých spoločným menovateľom bolo zosmiešnenie, poníženie, okradnutie a fyzické odstránenie Židov zo spoločnosti,“ priblížil Erik Kližan.
Z tábora deportovali tisíce ľudí
Najväčší koncentračný a pracovný tábor na Slovensku začali budovať na jeseň 1942 v objektoch bývalých muničných skladov na pomedzí obcí Laskár a Koš, čo je dnešné územie Novák. Prvých ľudí do Novák presunuli na jar nasledujúceho roka.
Prvý transport z Novák bol vypravený 30. marca 1942 do koncentračného tábora v Lubline. Išlo o tisíc mužov, žien, detí a starcov. Ďalšie tri transporty boli naplánované na prvú polovicu apríla, každý z nich z Novák odviezol tisíc ľudí natlačených v 25 vagónoch používaných na prepravu dobytka.
V priebehu ôsmich mesiacov v roku 1942 bolo zo Slovenska vyvezených viac ako 57 600 Židov. Z toho z Novák odhadom štyri- až päťtisíc. Posledný transport vypravili 28. októbra 1942 práve z Novák.
Strážili ich gardisti
Po zrušení transportov bol tábor v Novákoch určený ako pracovný. Bolo v ňom 24 obytných barakov a 29 dielenských a hospodárskych budov. Strážili ho príslušníci ozbrojenej Hlinkovej gardy.
V nováckom tábore zriadili pätnásť remeselníckych dielní, napríklad krajčírske dielne, stolársku, kartonážnu, čipkársku dielňu, brašnárstvo, kožušníctvo, klampiarstvo, zámočníctvo či autoopravovňu a fotoateliér. V tábore boli tiež maštale pre dobytok a hydinu či králikáreň.
„V areáli sa nachádzala malá nemocnica a priestor na voľnočasové aktivity, ak sa to tak vôbec dá nazvať. Ľudia tam vybudovali bazén, knižnicu a ihrisko pre deti,“ priblížil Kližan. Tábor mal kapacitu 1600 ľudí. Fungoval do 29. augusta 1944, keď vypuklo Slovenské národné povstanie, následne bol rozpustený.
Tábor prežil holokaust aj komunistov
Po potlačení povstania sa história nováckeho tábora neskončila. Umiestňovali doňho odbojárov a partizánov, ktorých vtedajšia štátna moc zadržala. Obnovené boli aj transporty do koncentračných táborov.
Po vojne v rokoch 1945 až 1946 v ňom boli sústredení Nemci z regiónu, najmä z Handlovej a vtedajšieho Nemeckého Pravna, určení na vysídlenie.
Po komunistickom prevrate v roku 1948 vznikol v Novákoch najväčší tábor nútených prác na Slovensku, v ktorom väznili rôzne protištátne živly aj politických väzňov a odporcov režimu. Tábor definitívne zanikol v roku 1953. Objekty v ňom následne využívalo poľnohospodárske družstvo v Koši. Postupne však chátrali, až po nich napokon zostali len holé polia.
Ľudia si ho však môžu pamätať aj zo známeho slovenského filmu Boxer a smrť s vtedy mladým hercom Štefanom Kvietikom v hlavnej úlohe, ktorý sa v nováckom tábore nakrúcal v roku 1962.
