Ruská výstava v Bratislave spochybňuje vlastníctvo krymských artefaktov
Ruské veľvyslanectvo na sociálnych sieťach informovalo o otvorení fotovýstavy v Bratislave s názvom „Krymské zlato: ‚civilizovaná‘ Európa drancuje ruské poklady“. Výstavu pripravila Ruská vojensko-historická spoločnosť.
Expozícia označuje anektovaný ukrajinský Krym za územie Ruska a predstavuje vlastnú interpretáciu sporu s Holandskom o archeologické artefakty z krymských múzeí. Tie boli v roku 2014 dočasne vystavené v Amsterdame. Po anexii Krymu rozhodli holandské súdy, že artefakty sa nevrátia na okupované územie, ale priamo Ukrajine.
Ruská ambasáda v príspevku na Facebooku toto rozhodnutie spochybnila a označila ho za „nebezpečný precedens politizácie kultúrneho dedičstva“. Tvrdí, že exponáty boli odcudzené „kyjevským režimom spolu s jeho európskymi patrónmi“.
Ministerstvo zahraničia sa od výstavy dištancuje
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR uviedlo, že o výstave nebolo z ruskej strany informované a pri jej organizácii neposkytlo žiadnu súčinnosť. Rezort uviedol, že okolnosti výstavy preveruje.
V oficiálnom stanovisku sa ministerstvo od exhibície dištancovalo a jej odkaz označilo za neprijateľný. „Verejnú propagáciu obhajujúcu odňatie územia suverénneho štátu silou v rozpore so základnými princípmi medzinárodného práva zakotveného v Charte OSN a Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 považujeme za neprijateľnú,“ uviedol rezort diplomacie.
Podľa ministerstva má byť náplňou činnosti kultúrnych inštitúcií propagácia vzájomného porozumenia a spolupráce medzi národmi a kultúrami. „Považujeme preto za nevhodné, ak Ruské centrum vedy a kultúry v Bratislave prezentuje tému, ktorú Slovensko jasne považuje za porušenie medzinárodného práva,“ dodal rezort.
V závere stanoviska ministerstvo vyjadrilo podporu Ukrajine. „Podporujeme zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach, ktoré musia byť rešpektované a nesmú byť menené silou,“ uviedol rezort Juraja Blanára (Smer-SD).
Slovenská oficiálna pozícia voči Ukrajine
Oficiálna slovenská pozícia uznáva územnú celistvosť Ukrajiny vrátane okupovaného Krymu. Premiér Robert Fico tento postoj podpísal aj počas medzivládneho rokovania s ukrajinskou vládou v Michalovciach v roku 2024.
Fico a vtedajší ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ vtedy podpísali dokument nazvaný „cestovná mapa“, ktorý prehĺbil spoluprácu medzi oboma krajinami. Dokument okrem iného uvádza, že Slovensko odsudzuje porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie prostredníctvom jej nezákonnej, neoprávnenej a nevyprovokovanej agresívnej vojny voči Ukrajine.
Ide už o druhý kritický postoj slovenskej diplomacie k Rusku v poslednom čase. Len pred týždňom si minister Blanár predvolal ruského veľvyslanca na Slovensku, aby mu vyslovil protest proti útoku na ústredie Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) v Kyjeve, ktoré sa nachádza blízko slovenskej ambasády.
Pôvod krymských artefaktov
Starobylé artefakty, takzvané „skýtske zlato“, o ktorých hovorí ruská výstava, majú odhadovaný vek približne dvetisíc rokov. Do Amsterdamu sa na výstavu dostali v roku 2014 zo štyroch múzeí na Kryme, ktorý bol následne anektovaný Ruskom.
Múzeum Allarda Piersona v Amsterdame požičané artefakty po skončení výstavy na Krym nevrátilo, pretože si nebolo isté, kto je ich právoplatným vlastníkom. Spor napokon rozhodli holandské súdy. Holandský Najvyšší súd v júni 2023 nariadil, že skýtske zlato sa musí vrátiť priamo Ukrajine a nie krymským múzeám.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Ukrajina má legitímne právo chrániť svoje kultúrne dedičstvo a že skýtske zlato by malo byť uchovávané na jej území, pokým sa situácia okolo Krymu nestabilizuje. Moskva rozhodnutie kritizovala a označila ho za „politicky motivovaný“ a „nebezpečný“ precedens.
Poklad sa napokon vrátil na Ukrajinu v novembri 2023, teda po takmer desiatich rokoch v zahraničí. Historici ukrajinského Národného historického múzea poďakovali amsterdamskému múzeu za starostlivé uchovanie artefaktov, ako aj za pomoc dostať ich domov.
