Čierna nad Tisou: Mesto, ktoré žije pri železnici
Mesto Čierna nad Tisou leží v juhovýchodnom cípe Slovenska, pár kilometrov od hranice s Ukrajinou. Tento rok oslavuje 80. výročie. Od roku 2001 ho opustila štvrtina obyvateľov.
„Na východ od raja,“ odpovedá na otázku, ako sa tu žije, čašníčka roznášajúca denné menu v jednej z dvoch reštaurácií v meste. Stojí 6,50 eura.
Miestni pripomínajú, že ide o najväčší suchozemský prístav v strednej Európe. Nachádza sa neďaleko hranice Schengenského priestoru. Z juhu ho lemuje hranica s Maďarskom, tvorená korytom rieky Tisa. Cesta z Košíc cez rovinatý Zemplín trvá približne hodinu a pol.
Založenie mesta
Mesto vzniklo v roku 1946 na základe vládneho uznesenia na zabezpečenie výmeny tovaru medzi ZSSR a Československom vybudovaním železničného prekladiska. Prví stavbári prišli v roku 1947. Mestom sa stala až v roku 1969.
„Zo začiatku to bola len Čierna, ale myslela sa obec Čierna, ktorá má dlhšiu históriu. Mesto vzniklo tým, že sa osekali katastre troch okolitých obcí a doteraz sa s tým boríme,“ hovorí prednosta mestského úradu Peter Brázda.
Úrad aj jediné námestie sa nachádzajú na Námestí pionierov. Dokopy je tu 16 ulíc.
Nevysporiadané pozemky a eurofondy
Problémom sú nevysporiadané pozemky vo vlastníctve štátu a v správe železníc. Napríklad pozemky pod mestským parkom si prenajímajú.
„Ako mesto nemáme skoro žiadne pozemky v intraviláne. Nešťastie je, že sme dosť zmeškali z eurofondov. Predpokladám, že to bola jedna z hlavných bŕzd, prečo sme ako mesto nevedeli čerpať europeniaze,“ hovorí Brázda.
Vyľudňovanie
V roku 1990 dosiahol počet obyvateľov historické maximum – takmer 6 000. Podľa sčítania z roku 2021 žilo v meste vyše 3 500 obyvateľov, z toho približne 38 percent slovenskej, 51 percent maďarskej, 15 percent ukrajinskej a 12 percent rómskej národnosti.
„Dá sa povedať, že vzniklo len ako obslužné zázemie pre železnicu. Tým, že voľakedy bola technológia iná, bolo treba ľudskú pracovnú silu. Potom prišli 70. a 80. roky, vysokozdvižné vozíky, bagre a nová technológia. To znamenalo, že sa začal pomalý odliv,“ vysvetľuje prednosta.
Dominantná železnica
Architektúra mesta je unikátna, pretože ide o jedno z dvoch miest na Slovensku, ktoré vznikli až po druhej svetovej vojne. Celý urbanizmus bol navrhnutý s jediným cieľom – slúžiť železničnému prekladisku, ktoré zaberá plochu až 10 kilometrov štvorcových. V interiéri stanice sa nachádzajú obrazy Vysokých Tatier a sklenené vitráže.
Na železnici fungujú aj súkromné spoločnosti s modernými výklopníkmi. „Celé to obsluhujú štyria ľudia a dokáže to preložiť kvantá tovaru, takže dnes je potreba manuálnej práce nízka,“ vysvetľuje Brázda. Železnica zamestnáva približne 1 200 – 1 500 ľudí, kedysi to bolo 4 000.
Bývanie a súžitie
Pre mesto sú typické nízke bytovky roztrúsené pri železnici. Jedna z nich je vybývaná tak, že z nej zostala ruina, no jej demolácia by podľa prednostu stála 60-tisíc eur.
„Nemáme tu osadu s typickými drevenými chatrčami. Väčšinou ide o starousadlíkov. Ľudia ich poznajú už celé generácie, vedia, že ich starí rodičia ešte makali na železnici,“ vraví Brázda. Mestu zostali nájomné byty nižšieho štandardu.
Nedávno mesto vynovilo budovu úradu práce a rozšírilo základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským.
„Áno, bolo to komunistické plánovanie. Je to funkčné, ale teraz narážame na bariéry. Mesto je tak uzatvorené, že keby sme chceli vytvoriť pozemky na výstavbu rodinných domov, tak nie je kde,“ dodáva prednosta.
Historický okamih
Do Čiernej nad Tisou prišli počas výkonu funkcie všetci prezidenti vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej, s výnimkou Petra Pellegriniho.
V roku 1968 sa tu konalo historické rokovanie pred augustovou okupáciou. Práve tu sa na prelome júla a augusta 1968 konalo osudové stretnutie medzi Alexandrom Dubčekom a Leonidom Brežnevom. Bývalý Železničný kultúrny dom je v posledných rokoch dejiskom augustových spomienok. Dnes je táto budova v dezolátnom stave a chátra.
