Jednému po druhom im zamietajú štatút utečenca. Trump si to s Afrikáncami rozmyslel
Ich návrat je vždy vítaný, tvrdí juhoafrická vláda.
USA – Tisíce belošských Juhoafričanov, ktorí sa doma považovali za obete rasizmu, v priebehu uplynulého roka s nadšením prijali pozvanie amerického prezidenta Donalda Trumpa do Spojených štátov. V krajine im ponúkol azyl z dôvodu, ktorý opísal ako „genocídu belošských obyvateľov“ Južnej Afriky.
Boh vtedy podľa mnohých Afrikáncov vypočul ich modlitby. Časom sa však ukázalo, že išlo iba o falošné sľuby Trumpovej administratívy.
„Plakal som ako dieťa,“ povedal pre denník The Guardian 64-ročný Afrikánec pod podmienkou zachovania anonymity. „Uveril som tomu ošiaľu.“
Aj jemu totiž v posledných mesiacoch, podobne ako desiatkam ďalších, ktorí už medzičasom predali svoje pozemky v Juhoafrickej republike, prišiel list so zamietnutím žiadosti o štatút utečenca v USA. Žiadosť mu údajne zamietli preto, lebo jeho partnerku obvinili z prečinu súvisiaceho s marihuanou.
Kongo namiesto Južnej Afriky
Americký prezident ešte vo februári 2025 podpísal výkonné nariadenie, v ktorom tvrdil, že belošskí Juhoafričania doma čelia násilným útokom. Dokumentom zároveň otvoril cestu k presídleniu Afrikáncov, ktorých podľa americkej vlády sužuje rasová diskriminácia.
V máji 2025 sa nakoniec v Oválnej pracovni uskutočnilo jeho napäté stretnutie s juhoafrickým prezidentom Cyrilom Ramaphosom.
„Pozrite, všade okolo sú hroby,“ povedal Trump, ktorý pred kamerami ukázal fotografiu ako dôkaz masového zabíjania belošských Juhoafričanov. Snímka však v skutočnosti vznikla v Konžskej demokratickej republike, kde došlo vo februári 2025 k útoku konžských rebelov na miestnych, uvádza televízia France 24.
Ramaphosa tvrdenia Bieleho domu následne vehementne odmietol, ale napriek tomu do Spojených štátov už v máji 2025 dorazilo prvých 59 belošských Juhoafričanov.
Odtedy sa podľa dostupných údajov do USA presťahovalo približne 13-tisíc ľudí. A tempo neustáva, keďže iba v auguste 2026 prišlo do Spojených štátov vyše 2 600 Afrikáncov.
Rozhodnutie presídliť sa
Nepravdivé tvrdenia šéfa Bieleho domu podľa mnohých pozorovateľov upevnil práve juhoafrický miliardár Elon Musk, ktorý už roky tvrdí, že juhoafrické úrady sú nepriateľsky naladené voči Afrikáncom, pričom ich zabíjanie dokonca podnecujú, informuje agentúra Associated Press.
Afrikánci sú potomkovia najmä francúzskych a holandských osadníkov. Južnej Afrike vládli počas éry apartheidu – právneho systému rasovej segregácie. Štát v rukách bohatej menšiny medzi rokmi 1948 a 1994 utláčal černošskú väčšinu. Slovo apartheid v afrikánčine znamená oddelenosť.
Za posledných 32 rokov juhoafrická vláda následne prijala rôzne opatrenia na podporu dovtedy utláčaných osôb, ale ešte dnes je napríklad až okolo 38 percent černošských Juhoafričanov nezamestnaných v porovnaní s deviatimi percentami belošských.
Zmena politiky zameranej na posilnenie väčšiny v každom prípade nakoniec vyvolala u menšiny pocit, že je obeťou rasovej diskriminácie väčšiny, a preto sa rozhodla presídliť do Spojených štátov.
Odkedy však Musk v máji 2025 odišiel z americkej vlády, Trump sa k téme Juhoafrickej republiky výrazne nevrátil.
Niet nad domov
Internetové konverzácie potenciálnych žiadateľov o azyl v Spojených štátoch sú pritom od 30. júna zaplavené odmietavými správami zo strany americkej vlády.
Afrikánci dostali listy, v ktorých Americká imigračná služba (USCIS) uvádza, že ich žiadosti momentálne nespĺňajú podmienky na ďalšie spracovanie, pričom sa proti rozhodnutiu nemožno odvolať.
V súčasnosti nie je jasné, koľko žiadostí Trumpova administratíva už zamietla, ale čet na platforme WhatsApp vytvorený na podporu odmietnutých Juhoafričanov mal k 10. septembru 311 členov.
Medzi zamietnutými je napríklad aj žiadosť 67-ročného Afrikánca, ktorý priznal, že v roku 1995 „v sebaobrane“ počas práce pre bezpečnostnú službu postrelil „najmenej“ jedného černošského Juhoafričana. „[Juhoafrické] úrady ma dôkladne preverili,“ povedal pre The Guardian. „Nebol som obvinený, pretože som neporušil zákon.“
Dodal, že k nedorozumeniu určite prispelo aj to, že nemohol komunikovať v rodnej afrikánčine.
Americké úrady však uvádzajú, že jeho žiadosť zamietli pre trestný čin zahŕňajúci „morálnu zvrátenosť“ a spáchanie mučenia alebo mimosúdneho zabitia.
„USCIS posudzuje každú žiadosť individuálne a informuje cudzincov, ktorí nespĺňajú podmienky na ďalšie spracovanie žiadosti,“ uviedol pre The Guardian hovorca USCIS Zach Kahler. „Proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Americká administratíva vždy uprednostňuje bezpečnosť a blaho amerického ľudu.“
Medzičasom sa už Južná Afrika chopila podpory Afrikáncov, ktorým americké úrady zamietli štatút utečenca.
„Ich návrat je vždy vítaný,“ vyhlásila v stanovisku juhoafrická vláda. „Niet nad domov.“
