Zemplínski starostovia a primátori žiadajú urýchlenie dostavby diaľnice, Ráž na rokovanie neprišiel
Dostavba diaľnice na Zemplíne sa v štátnom zozname investičných priorít prepadla zo strategických investícií na 101. až 103. miesto a úseky smerujúce k ukrajinskej hranici boli vyňaté z aktuálnych vládnych priorít.
Krajské zastupiteľstvo preto 24. augusta prijalo uznesenie, ktorým poverilo župana Rastislava Trnku (nezávislý) koordinovať spoločný postup so samosprávami a iniciovať rokovania so štátnymi orgánmi. Košický samosprávny kraj zvolal na utorok 15. septembra okrúhly stôl k dostavbe diaľnice D1 na Zemplín. Zemplínčania na štvrtok zvolali protestné zhromaždenie.
Ide o 70 kilometrov štvorprúdovej diaľnice od Bidoviec cez Dargov, Michalovce a Sobrance po štátnu hranicu s Ukrajinou.
Ráž na rokovanie neprišiel
Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) na rokovanie neprišiel. Stretli sa len zástupcovia košickej župy, starostovia a primátori 46 miest a obcí z dotknutého územia, občianske iniciatívy a ďalší partneri.
„Na dostavbu diaľnice na Zemplín čakáme už takmer 20 rokov, tak dlho nám ju vlády sľubujú. Teraz štát presunul projekt zo strategickej investície do druhej stovky investičných priorít. Zemplín si nemôže dovoliť čakať ďalšie desiatky rokov, diaľnicu potrebujeme teraz,“ pripomenul Trnka.
Žiadajú rozbehnutie ďalších procesov
Na plánovanej trase prebieha proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). „Ukončili sme verejné obstarávanie na zhotoviteľa správy o hodnotení pre úseky D1 od Bidoviec až po hranicu s Ukrajinou. Víťazný uchádzač už pracuje na správe o hodnotení a súvisiacich štúdiách,“ uviedol Ráž na sociálnej sieti.
Vypracovanie správy má trvať približne rok. Bez nej nemožno žiadať o stavebné povolenia. Kraj žiada, aby štát začal s prípravou ďalších procesov. „Požadujeme, aby sa už počas EIA spustil proces prípravy spracovania projektovej dokumentácie stavebného zámeru. Budeme iniciovať aj ďalšie stretnutie s ministrom dopravy a Národnou diaľničnou spoločnosťou,“ uviedol Trnka.
Po skončení vojny nápor vzrastie
Frekvencia dopravy na ceste I/19 predstavuje na najkritickejších úsekoch už teraz 20 000 vozidiel denne. Po ukončení vojny na Ukrajine bude nápor vyšší. Podľa kraja je preto dostavba nevyhnutná.
„Počas rokovaní s podpredsedom Európskej komisie Raffaelom Fittom sa nám podarilo vyrokovať, že aj náš kraj je súčasťou investičného balíka EastInvest, z ktorého je možné financovať aj rozvoj dopravnej infraštruktúry. Kraj zároveň zaradí projekt diaľnice na Zemplín medzi kľúčové investičné projekty v rámci prípravy Regionálneho investičného plánu Košického kraja pre programové obdobie 2028 – 2034,“ uviedol Trnka.
Košický samosprávny kraj adresoval ministerstvu dopravy otvorený list, ktorý podpísalo 46 starostov a primátorov zo Zemplína. Keďže sa minister na stretnutie nedostavil, otázky a požiadavky samospráv mu budú doručené písomne.
Zemplínčania vyjdú do ulíc
Občianske združenie Diaľnica na Zemplín zvoláva protest za dobudovanie diaľničného spojenia. Uskutoční sa vo štvrtok 17. septembra o tretej popoludní v Michalovciach na nadjazde v smere na Košice.
„Po piatich rokoch sme dospeli do bodu, keď už bežné metódy nestačia. Rokovali sme, upozorňovali a apelovali. Zemplín však potrebuje konkrétne kroky. Preto opäť vychádzame do ulíc a chceme, aby bolo jasne počuť hlas nášho regiónu,“ uviedol predseda združenia Ján Kerekeš.
Podľa organizátorov nejde iba o samotnú výstavbu cesty. Dopravná infraštruktúra je jednou z podmienok ďalšieho ekonomického a demografického rozvoja regiónu. Zemplín čelí odlivu mladých a kvalifikovaných ľudí, pričom lepšie spojenie môže zohrávať úlohu pri získavaní investícií a vytváraní pracovných príležitostí.
Dôležitosť témy zvyšuje perspektíva povojnovej obnovy Ukrajiny. Zemplín môže mať významnú tranzitnú a logistickú úlohu, no bez kvalitného spojenia k ukrajinskej hranici bude jeho potenciál obmedzený.
„Vidíme, ako sa rozvíjajú okolité regióny v Maďarsku či Poľsku vďaka vybudovanej dopravnej infraštruktúre. Zároveň vidíme, ako sa zložito žije ľuďom u nás. Máme firmy, ktoré zamestnávajú stovky ľudí a exportujú svoje výrobky do zahraničia. Máme ľudí, ktorí chcú pracovať a podnikať. Potrebujeme však podmienky, ktoré nám umožnia rásť,“ zdôraznil Kerekeš.
