Cynická obluda: Ficove neškodné vyjadrenia
Fico vybehol s tvrdením, že Slovensko sa „len kvôli nejakému článku 5“ nemieni podieľať na obrane iných členských štátov NATO. Že to prepískol, je zjavné aj z toho, že taký Richter vzápätí musel tvrdiť, že tým premiér rozhodne nespochybnil naše členstvo v NATO.
Otázka, ktorá sa v tejto súvislosti vynára, je priamočiara: Je Ficovou stratégiou pasívne samovyhodenenie sa z NATO? Ak áno, potom nejde o neškodné vyjadrenia, ale o zámerný posun v zahraničnej a bezpečnostnej politike, ktorý má svoje dôsledky pre celú krajinu.
Vyjadrenia predsedu vlády totiž nepadajú do vzduchoprázdna. Každé slovo o článku 5 a o ochote brániť spojencov má priamy dopad na dôveryhodnosť Slovenska v rámci aliancie. Ak premiér spochybňuje jednu zo základných zásad kolektívnej obrany, nestráca dôveryhodnosť len on sám, ale predovšetkým štát, ktorý zastupuje.
Snaha tlmiť dosah týchto výrokov dodatočnými vysvetleniami zo strany koaličných partnerov len potvrdzuje, že na stole nie je banálna nezrovnalosť, ale vážny politický problém. Ak by išlo o neškodné vyjadrenia, nebolo by potrebné ich takto narýchlo hasiť.
Otázka teda nestojí tak, či Fico prepískol, alebo neprepískol. Stojí tak, či ide o ojedinelé zakopnutie, alebo o súčasť dlhodobejšej línie, ktorá má Slovensko postupne vzďaľovať od jeho spojencov. Odpoveď na túto otázku si zaslúži verejnú diskusiu, nie mlčanie a bagatelizovanie.
