Dirigent Lukáš Kunst: Mladých ľudí nezaujíma vážna hudba. Hudobnú výchovu ich učia matematikárky
Lukáš Kunst v opere prakticky vyrastal. Kým mala jeho mama nočné zmeny, babka ho brávala do brnenského divadla v kočíku. Od detstva vedel, že raz chce stáť na pódiu. Dnes má ako zbormajster a dirigent na starosti viacero speváckych zborov a diriguje aj orchester v Opere Slovenského národného divadla.
„Keď dnes chcete uspieť vo vážnej hudbe, treba mať najmä jasnú víziu a ukázať, čo je vo vás. Už to nie je ako kedysi, keď bol dirigent pre všetkých tvrdá autorita. Keby som dnes prišiel pred orchester a začal na umelcov kričať, umelci by zložili nástroje a odišli by,“ hovorí 33-ročný hudobník.
Z Brna prišiel do Bratislavy v šestnástich rokoch a rýchlo sa naučil po slovensky. K láske k hudbe sa snaží vychovávať aj mladšie generácie v detských zboroch, ktoré má na starosti. Učil aj deti z vylúčených komunít v Lozorne či v Plaveckom Štvrtku.
„Na Slovensku je dosť problém, že deti sa o klasickej hudbe nevzdelávajú na školách dostatočne. Výtvarnú či hudobnú výchovu dnes často učia učiteľky matematiky, lebo im na to chýbajú kvalifikovaní pedagógovia,“ vysvetľuje.
Mojím cieľom bolo založiť si vlastný zbor. To sa mi podarilo pred ôsmimi rokmi, keď sme založili ženský zbor Les Sirènes. Pred tromi rokmi k nemu pribudol aj detský zbor Sírenčatá a prípravný zbor Sírenčiatka. Minulý rok nastúpil do Operného štúdia v Slovenskom národnom divadle.
V zboroch pracuje aj s malými deťmi či tínedžermi. Najmenšie deti má v prípravnom oddelení Sírenčiatka – majú od šiestich do zhruba deviatich rokov. V Sírenčatách má okolo 50 detí, ktoré sú skôr v tínedžerskom veku.
„Ja sa snažím, aby to pre deti bolo hlavne v pohode a aby si vystúpenie užili. Na javisku sa na ne treba usmiať, nie na ne kričať. Áno, niekedy síce musím zvýšiť hlas a mať pevnú ruku, ale určite na ne nekričíme,“ hovorí.
V minulosti boli dirigenti iní. „Keby som dnes prišiel pred orchester a kričal na nich, zložia nástroje a odídu. Treba mať úctu ku každému hudobníkovi a vážiť si jeho prácu.“
Myslí si, že obavy orchestrov z prijatia ženy-dirigentky sú už dávno za nami. „V podstate je úplne jedno, či ide o muža alebo o ženu. Rovnako nezáleží na tom, či má dirigent 20 alebo 70 rokov.“
Videl film Zbormajster, ktorý vyvolal rozruch. Túto kauzu dlho sledoval, dokonca sa s pánom Kulínskym aj osobne stretol. „Celý detský zbor reálne zneužíval vo svoj prospech. Odjakživa tam navyše vychovával obrovskú rivalitu.“
„Táto problematika sa bohužiaľ nedeje len v zborovom svete, ale v akomkoľvek kolektíve. Všade, kde je nejaká skupina detí, existuje riziko takýchto predátorov. Človek musí byť mimoriadne obozretný a mať stále oči na stopkách,“ dodáva.
Mladí ľudia dnes neinklinujú k vážnej hudbe, trenduje skôr rap či pop. Preto sa snaží program veľmi spestriť. Spolupracovali napríklad so skupinou Hex alebo so speváčkou Tinou. Je otvorený aj spolupráci s raperom.
Záujem o vážnu hudbu odráža aj počet detí, ktoré sa hlásia. „Za posledných dvadsať rokov nastal na Slovensku obrovský úpadok zborovej scény. Len samotné Brno má okolo sto speváckych zborov. Tu v Bratislave by sme zbory zrátali na prstoch dvoch rúk. Chýbajú nám tu totiž dirigenti a zbormajstri.“
„Myslím si, že sa v posledných rokoch zanedbávali príležitosti pre mladých dirigentov a zbormajstrov. Nedávali im možnosť vyskúšať si profesionálnu scénu, následkom čoho strácali motiváciu zakladať vlastné zbory,“ vysvetľuje.
Robia koncerty filmovej či muzikálovej hudby. „Keď poslucháči vidia, že vieme spraviť aj takýto žáner a páči sa im to, radi potom prídu aj na náš klasický koncert.“
Na koncerty vážnej hudby už chodí menej divákov. „Teraz je taký fenomén, že všetci kupujú lístky na poslednú chvíľu. Tri či štyri dni pred koncertom často tŕpneme, či nám vôbec niekto príde. Občas sme preto v situácii, že uvažujeme o zrušení koncertu.“
V slovenskej kultúrnej obci sa pohybuje už dlho a do Národného divadla nastúpil v pomerne búrlivom období, keď vymenovali novú riaditeľku SND aj novú riaditeľku Opery SND. „Vnímam to tak, že sú tam viaceré tábory ľudí, ktoré majú rôzne politické názory. Ja sa snažím vychádzať s každým a sústrediť sa na svoju prácu.“
„Každá vláda niečo prináša a niečo odnáša. V určitom segmente kultúry mi však chýba odbornosť. Chcel by som, aby o divadle rozhodovali odborníci na divadlo, o výtvarnom umení zasa odborníci na výtvarné umenie,“ hovorí.
Najväčším problémom súčasného fungovania divadla je podľa neho chýbajúca kontinuita. „Chýba stabilita v nastavení, aby sa dal správne a v pokoji naplánovať dramaturgický aj hrací plán na niekoľko rokov dopredu. Niektoré roly sa totiž nenaučíte za mesiac, potrebujete na ne rok až rok a pol.“
Učil na škole v Lozorne a v Plaveckom Štvrtku v rámci hudobno-vzdelávacieho projektu Superar. „Išlo o školy, kam chodí veľa detí z vylúčených rómskych komunít a často čelia sociálnym či finančným problémom. Snažili sme sa ich zapojiť do spoločnosti práve prostredníctvom hudby.“
